Mali sme jednoduchý rozhovor o chlapcoch. O tom, že je dôležité chrániť si svoje tajomstvá (bla bla bla--). Klasika.
Keď som dorozprávala, jedna sa prihlásila a povedala: "Môžem niečo povedať?" Potešená, že sa rozprúdi nejaké tá debata som jej dala slovo.
Rada by som pripomenula niektorým dievčatám, že najprv tu pre nich boli ich kamarátky, a až potom chlapci.
Táto veta ma dostala. Myslím, že mala pravdu a možno že aj nechtiac poukázala na realitu, ktorá medzi nimi panuje. Mať chlapca v 14 resp. 15 rokoch = mať veľmi dobrého kamaráta. Byť preňho veľmi dobrou kamarátkou.
Čo môže dievča v takom veku očakávať od svojho "chlapca" ? Toľko, čo od svojej kamarátky... že s ňou pôjde do kina, na zmrzlinu, pizzu, prejsť sa ...
Myslím, že kto povie, že v 15 mal vážny vzťah, buď klame, alebo vážny vzťah nikdy nezažil.
Koľko múdrosti v sebe skrývajú tie "nevzdelané a vždy pomýlené" 14-tky.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár