Stvoril si nebo i zem,
žeby pre mňa a pre neho len?
čo keby si mu to ústami prorokov povedal,
že ho milujem? Čas by namietal.

Povedať pravdu, ma niečo stojí ...

Umelé úsmevy s číslami,
Vystriedal človek dopoly nahý,
Pravda si našla cestu nami,
Je nepríjemné otvárať staré rany.

A povedať pravdu, ma stále bolí ...

Naozaj máme len zopár šancí,
Povedali to predsa kráľovskí radci,
Že život na kráľovskom dvore musí byť strohí,
Žiadnu svadbu – žiaden úsmev tu človek nevystrojí.

Milovať?
Ale ako?
Naozaj či naoko?
Viac to bolí ako ti dáva...
Rozbolí ťa duša ...
Osud s pravdou máva...

Povedať pravdu sa stále ťažším stáva.

 Blog
Komentuj
 fotka
vreskot000  5. 10. 2012 13:33
pekná básen
 fotka
bambolka  11. 10. 2012 14:43
ďakujem
Napíš svoj komentár