čase na tej istej stoličke a počúvam rovnaké kostolné
zvony. Na chodníku totožný počet listov, vo mne dvak
rát menej ilúzií a o polovicu viac trpkosti.Ten istý deň,
len o rok. A pondelok sa zmenil na utorok. Dvadsiate
štvrté septembrovanie. Už nie sme. Nikdy sme neboli.
A už ani
nebolíš.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
zajkousko
24. 9.sept. 2013 19:00
veľmi smutné
3
dvadsiatepiaté septembrovanie a ty si napísal to, čo som potrebovala počuť/ čítať.
Napíš svoj komentár