Ako starenke spadla protéza do záchodovej misy,alebo priveľa actimelu??

Tento názov zase bude nadväzovať na dobrodružstvo,ktoré som prežila pred nedávnom.S jablkom v ruke premýšľajúc a sumarizujúc mi len tak z ničoho nič niečo ťuklo v hlave a vnuklo mi to myšlienku.Veď už som sem dlhšiu dobu nepísala(fakt veeeeeeľmi dlho) a viem,že vás „verných fanúšikov“ veľmi zaujíma ako sa má hlavná protagonistka týchto bohovských blogov.Ehm,ehm,opäť sa smejem do popuku a verím,že tento zdĺhavý úvod vás nabil očakávaním.

Logicky a čisto pateticky sa zamyslime,aké spojenie môže mať stará fosília s actimelom?No predsa teraz vám to všetko rozpoviem,teda rozpíšem.Ale pozor!Utiahnite si bezpečnostné pásy,lebo je možné,že vás to pohlti svojimi nebezpečným chápadlami.Považujte to za totálny blud a prosím vás nezľaknite sa,čítajte ďalej!.....všetko to začalo tým,že si moji rodičia kozmickou rýchlosťou zmysleli,že si spravíme taký menší-väčší výletík do Prahy.Pravdaže tu nebudem vypisovať všetko,lebo by ma trhlo a ani sedemnásť strán by nebolo dostačujúcich.......Tak zdržím sa úmorných detailov a litánií,ktoré väčšina ľudí neznáša......3.15...Ranný dokonale chaotický zhon,tak takto by som to mohla nazvať.V polospánku som sa skotúľala z ešte pred piatimi hodinami popravenej postele.Z šoku,ktorí som utrpela kvôly bratovým výkrikom typu: Vstávaj ty lemra!Zmeškáme vlak!! som sa neorientovane pustila do celoranného rituálu.To všetko mi zabralo dobrých päť minút,ak nerátam ešte sedem minútové úmorné premýšľanie nad doladením správnych kusov oblečenia......A do pekla!Jednú ponožku mám zelenú a druhú čiernu!....a to mi zabralo ešte ďalších neuveriteľných päť minút.....V podstate som prekonala svoj úžasne nebezpečným rekordom trvajúcim 37 minút.Ja viem,som dobrá,zmákla som to veľmi prakticky a účelne ale zároveň energicky.Po príchode na stanicu bolo len otázkou času kedy niekto „decentne“ zahlási,že je buď hladný,buď smädný.Áno,bol to práve môj zvrátený brat rovnajúci sa pijavici.Horúca čokoláda z automatu ukľudnila jeho nebezpečne vypleštené očné buľvy bažiace po sacharidoch.Napokon sme sa dotrepali do vlaku,ktorého cesta končila v Košiciach.Odtiaľ sme nastúpili na ícečko.Po katastrofálnom zisťovaní správneho nástupišťa sme všetci spokojne nasadli a už len otec kultivovaným hlasom oznámil,že cesta bude trvať okolo päť hodín.S užasnutým výrazom na tvári a s abnormálnou mimikou som na neho začala rečniť s pátosom,že čo ja úbožiatko budem robiť v kupé 2x2 metre.....no nič,keď budem takto ďalej pokračovať,tak sa ani k tej pointe nedopracujem.....počas úmornej cesty,úmornejšej ako je tento článok som sa stihla dožiť svalovky od toľkého rehotu.To všetko bolo spôsobené jednou postaršou takmer senilnou babkou.Keď nie päťkrát za hodinu,tak potom ani sama neviem koľkokrát,sa tá starenka stihla popromenádovať na vécko.Ja vám presne poviem,čo sa udialo.Za všetko môžu tie nehorázne ziskuchtivé reklamné pútače na zdravú výživu.Napríklad si pripomeňme reklamu o jednom nemenovanom masle.Že vraj vás zbaví cholesterolu.V tej spomínanej reklame skáče babka s dedkom po trampolíne a radujú sa zo svojho zdravia.A pritom neviem ako je vôbec možné sa čo i len domievať,že maslo plné cholesterolu ho samo znižuje. Tak to som sa už asi priveľmi zamotala......Babka asi vypila značné množstvo actimelu a už jej nič nepomohlo.Ba vlak jej ešte uškodil.Teraz nechcem zas kritizovať slovenské železnice,nemienim z toho pretransformovať fejtón.Pôvodný zámer bol podeliť sa s vami o zážitok z vlaku.

Tak kvantitou tohto blogu som presiahla svoju dennú normu,a preto sa s vami lúčim....teda zatiaľ.Verím,že sa opäť stretneme pri mojom ďalšom výplode.Preto buďme všetci optimisti,že sa to niekedy stane.Len si prosím vás nezačnite obhrýzať nechty,keď ma tu nezazriete dlhšiu dobu.....

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu