Toto všetko je pravda, kresťanstvo nie je náboženstvo, lebo náboženstvo je len kultúra, tradícia, je pochopiteľné bez toho, aby bol človek jeho súčasťou. Ale existuje tiež kresťanské náboženstvo, no a to je niečo iné. Kresťanské náboženstvo je to, pod čím si drvivá väčšina Slovákov predstavuje život pre Boha. Dôležitá otázka je, ako vzniklo kresťanské náboženstvo?
Vzniklo ako výsledok diablovho pôsobenia na tých, ktorí žili na začiatku "nášho letopočtu". Vtedy boli skutočné kresťanské zbory, ktoré sa dištancovali od životného štýlu tohto sveta a žili vo viere. Lenže postupom času miesto toho, aby kráčali vo viere ďalej, tak sa stalo to, čím vzniká úplne najnenápadnejšie náboženstvo - predposledný prúd Ducha Svätého, prestali byť v novom od Boha, a začali kráčať vo svojich skúsenostiach.
Dobré je robiť to, čo Duch Svätý človeku dáva robiť, čo je od Neho čerstvé a nové. Jednoducho ísť v Jeho pláne, napríklad keď raz dal plán do niečoho, trvá rok, po jeho ukončení treba ísť ďalej a pýtať sa Ho na nový plán. Lenže toto nejnenápadnejšie náboženstvo ostáva v tom starom pláne, ktorý je ťažko odhaliť ako zlý, pretože ho dal Duch Svätý. Ale ako som napísal, dobré je len to nové a čerstvé od Ducha Svätého, On to načasoval vždy na určitý čas a mimo toho času je to len a len hriech, pretože je to mimo Božej vôle.
Pokračovalo to tak, že z takýchto zborov sa postupne začalo vytrácať pomazanie a ich múdrosť sa už nezakladala na vedení Duchom Svätým, ale na múdrosti ľudskej, ktorá fičí na vedomostiach a skúsenostiach. Tie aj keď boli určitý čas správne, s postupom času ale k nim začali byť pridávané vedomosti, v ktorých už nebolo už ani náznaku po Bohu, lebo boli z hláv ľudí (už to nebolo len riadenie sa tým čo bolo niekedy dané Bohom, ale stále viac diablovými lžami, aj keď aj jedno aj druhé je hriech), ktorí už neboli vedení Duchom Svätým, ale boli pod diablovou mocou.
A ako to je teraz? V priebehu času sa cirkvi, ktoré sa tvária pobožne tak veľmi pripodobnili tomuto svetu a tak veľmi prevrátili Božie pravdy, že je to niečo skoro až neuveriteľné. Vedenie Duchom Svätým si "nahradili" (úvodzovky preto, lebo to sa nedá nahradiť) špekulantstvom a rozumovým chápaním Biblie, ktoré ale nie je schopné skutočne pochopiť to, čo Boh hovorí cez svoje Slovo. Ináč povedané, aj keď v Biblii je všetko pravdivé a nie je tam jediná lož, oni svojím rozumovým chápaním vykladajú veci zle.
To, že poznanie toho, čo je napísané nestačí, ale je treba živú vieru Bohu veľmi dobre ilustrujú verše z Listu Židom, kapitoly 11, verše 17-19:Vierou obetoval Abrahám Izáka, keď ho (Boh) skúšal. A jednorodeného priniesol obetovať, hoci prijal zasľúbenie, 18 a bolo mu povedané: Po Izákovi bude sa volať tvoje potomstvo. 19 Tak uvažoval totiž, že Boh môže vzkriesiť aj z mŕtvych. Preto ho aj dostal späť; a to je podobenstvo.
Najprv chcem povedať, že to, že Boh povedal Abrahámovi aby obetoval svojho syna nebolo z Božej kratochvíle alebo z nejakého emocionálneho popudu, nie. Z takýchto dôvodov by to mohol nariadiť človek, ale nie Boh. On mu to povedal urobiť preto, aby skúsil jeho poslušnosť a aby to bolo nám príkladom, aký je rozdiel medzi tým, čo človek od Boha vie a tým, čo je to kráčať vierou. Keby sa Abrahám rozhodoval podľa toho čo vie, tak by sa rozhodol že to neurobí, pretože by si zrejme pomyslel, že to nie Boh mu to nariadzuje urobiť, ale diabol klamár. Prečo? Pretože Boh mu dal zasľúbenie že bude mať syna a keby ho obetoval, žiadneho by nemal. Takto by vyzeralo, keby uvažoval podľa poznania, lenže je napísané, že uvažoval, že Boh môže vzkriesiť aj z mŕtvych!
Je potrebné si uvedomiť, že Abrahám nemal siahodlhé vyučovania o Bohu, nemal Bibliu (keďže ešte ani nebola) a že to bolo ďaleko pred príchodom Ježiša, takže nevedel ani veci, ktoré vieme dnes my, konkrétne to, že Ježiš kriesil mŕtvych počas pobytu tu na zemi. On nič z toho nevedel, bol len on s Bohom. O to viac je jeho uvažovanie úžasné a prezrádzajúce jeho dôveru Bohu a vieru v to, že jeho Boh, je mocný Boh. Abrahám neuvažoval o tom, ako to všetko dopadne, nešpekuloval, nepozeral na to, že už má sto rokov a že syna nebude môcť mať, nie! On vedel, že keď raz urobil Boh zázrak, tak Ho jednoducho treba poslúchnuť a všetko skončí úžasne. Abrahám nemal ani štipku pochybnosti o tom, že nie to, ako to on cíti je pravdivé a správne, vedel, že to čo chce Boh je správne a tak to má byť. A pritom sa určite cítil hrozne, veď to že mal syna sa stalo zázrakom od Boha - musel svojho syna teda o to viac milovať a byť Bohu za neho vďačný! Určite na neho diabol útočil myšlienkami tipu: "Vidíš, vidíš?! Boh nie je verný, veď ti chce zobrať syna, nechoď na horu, neobetuj ho, on patrí tebe, je predsa tvoj syn!!!", ale Abrahám sa neriadil ani jednou touto myšlienkou, stále veril, že Boh je verný. Tiež si veľmi dobre uvedomoval, že ten syn nepatrí jemu, ale že len mu bol darovaný od Boha, že mal byť jeho "správcom" a vychovať ho tu na zemi a kázať mu o veľkom Bohu, aby aj on poznal, že Boh je úžasný a mal s Ním osobný vzťah.
A ako to dopadlo? Boh zastavil Abraháma, keď už išiel obetovať Izáka a dal mu ovečku, aby tú obetoval. A jeho syn žil ďalej. Opäť, vyzerá to tak, že všetko je fajn, ale je potrebné si uvedomiť ešte jednu vec, a to čo by sa stalo, keby Abrahám Boha neposlúchol. S najväčšou pravdepodobnosťou by jeho syna asi zožrala nejaká divá zver, len preto, že by sa Abrahám pozeral ne vec tým čo vie a svojimi očami a dôverou v to, čo vidí a nie vierou! Všetko toto veľmi dobre ukazuje na to, že vedomosti vôbec nezaručujú vyplnenie Božej vôle, ale len viera daná ako dar tým, ktorí Ho prijali do svojich životov.
Kresťanské náboženstvo, ako som už povedal má dobrý zdroj informácií, ale zle ich vykladá, pretože náboženstvo nemá vieru!!! Len tou je možné rozumieť tomu, čo Boh vraví v Biblii a čo tým chce aj povedať. Opäť, skvelý príklad toho, že na pochopenie dobrej vedomosti treba Božiu vieru, je v Biblii, konkrétne 26. kapitole, veršoch 1-13 Matúšovho evanjelia. Ježiš tam povedal apoštolom, že bude zabitý ukrižovaním.
Počas návštevy u Šimona Malomocného za Ježišom prišla žena a vyliala na neho drahú alabastrovú masť. Miesto toho, aby ju v tom učenníci povzbudili, ju za to karhali, že prečo vyhodila peniaze ako keby von oknom, lebo tú masť mohli predať a peniaze rozdať chudobným. Ježiš ich však napomenul, že Mu to urobila na pohreb. A tu je to úžasné, čo tým chcem povedať.
Učenníci vedeli priamo od Ježiša, že bude ukrižovaním zabitý, lenže nepochopili to, čo táto žena urobila, lebo sa na to pozerali rozumom a nie vierou! A táto žena, aj keď narozdiel od učenníkov, ktorý chodili celé mesiace a mesiace s Ježišom po Izraely, ona nechodila a teda ani nevidela toľko zázrakov ako oni a ani cez ňu neboli žiadne robené (cez učenníkov sa tiež diali zázraky) vierou pochopila! Pre ňu to nebola strata, ale si uvedomovala, že to čo urobila, je obrovská česť - veď pomazala Ježiša na pohreb po ktorom mal o tri dni vstať z mŕtvych?! A to všetko si uvedomila nie rozsiahlosťou poznania alebo skúsenosťami alebo vierou. Hallelujah!
Pre to náboženstvo ako také je tiež typické špekulantstvo. Farizeji a zákonníci sa tiež snažili podchytiť Ježiša v reči tým, že najprv špekulovali, radili sa proti Nemu a potom sa Ho pýtali alebo proti Nemu "vybehovali" z veršami zo Starého zákona, ktorým sami nerozumeli - presne ako dnešné kresťanské náboženstvo. Niečo hovorí, je to z Biblie, ale sami to nechápu a na verše sa ani nepozerajú ako súčasť jednej veľkej pravdivej Knihy, ktorú je potrebné vykladať ako celok, ale verše vykladajú bez toho, aby ich brali v kontexte celej Biblie.
Výsledok nie je potom treba vysvetľovať, jasné že sú to nebiblické hlúposti. Dozvedel som sa, že jedna nemenovaná cirkev na Slovensku dokonca zakazuje sa vziať dvom ľuďom, keď jeden z nich nemôže mať deti! Absolútne pritom kašlú na to, že matka Jána Krstiteľa bola neplodná a boh urobil zázrak a dieťa im dal! Nie len, že takúto nebiblickú hlúposť vyučujú, ale tým aj nepriamo hovoria bez toho, či si to uvedomujú alebo nie a tiež bez toho, či sa im to páči alebo nie, že oni sami Bohu nedôverujú, nie sú Ním vedení a ani nevedia, čo to je dôverovať Mu! Keby Mu dôverovali, nikdy by niečo takéto netvrdili, pretože by vedeli, že On zázrak môže vykonať a aj vykoná! Porovnajte si to s tým, ako konal Abrahám. Išiel na vrch spolu so svojim synom aby ho obetoval, ale očakával Boží zázrak. To je konanie vo viere!
Záver je prostý: kto chce ostávať v náboženstve a náboženskom zmýšľaní, nech si v ňom ostane, ale nech potom nechce byť vedení Duchom Svätým, lebo On náboženstvo nenávidí. Na výber má každý - môže si vybrať život s Ježišom alebo náboženstvo a jeho falošným poznaním. Amen.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
pelly
22. 12.decembra 2008 18:20
Priznám sa, že takto som sa na to ešte nepozerala...
Napíš svoj komentár