Pred vyše rokom som nastúpil na Gymnázium Pavla Horova, plný očakávania kopy nových vecí, ktoré sa na tejto škole naučím. Veľmi som sa tešil, ale zároveň som mal veľký rešpekt pred tým čo ma čakalo, keďže mi bolo hovorené z mnohých strán, aké to bude, prísť na novú školu a že to bude veľký skok, veľká zmena. Aj tak som však išiel s očakávaním toho, že to zvládnem, lebo mi bolo predtým viackrát povedané, že uvidím, aké to bude ťažké (pri rôznych príležitostiach) a aj tak som to vo väčšine zvládol. Veď ako by som aj mohol mať iný postoj? Bol som totiž zo základnej školy zvyknutý, že všetko až na pár výnimiek som zvládal ľavou zadnou a na to, že som bol skôr malá ryba vo veľkom mori.
Po už spomínanom nástupe na gymnázium som prvýkrát zažil, čo je to stres. Zrazu tie veci neboli také ľahké ako predtým a paradoxne z predmetov, ktoré mi na základnej škole išli najlepšie sa stali tie, ktoré mi spôsobovali dosť veľa stresu. Aj napriek tlaku ktorý bol na mňa vyvíjaný som sa doma veľmi usilovne pripravoval a ako hrdý ateista som veril vo svoje vlastné sily a skúsenosti a to, že keď budem dosť tvrdo pracovať, tak sa mi podarí všetko.
Do určitého času to aj tak vyzeralo, veci sa mi darili, aj keď som kvôli škole obetoval veľa spánku a po dome som chodil nervózny, podráždený a jediné na čo som bol schopný myslieť, bola škola. Lenže to, že som veril svojim schopnostiam len dovoľovalo diablovi aby ma mal vo svojej pasci, ktorú mal skvele pripravenú.
Už od nástupu na gymnázium som tam chodil každý pracovný deň s myšlienkou, že chcem mať na vysvedčení čisté jednotky, aj keby som musel pracovať akokoľvek tvrdo. Lenže diabol zaútočil tam (aj keď som ani neveril v existenciu akejkoľvek duchovnej bytosti), kde som to najmenej čakal, a to na angličtinu.
Už po pár vyučovacích hodinách mi bolo jasné, že toto nebude prechádzka ružovou záhradou a to čo nasledovalo to len a len dokázalo. Učil som sa, poctivo som sa pripravoval na hodiny angličtiny, ale aj napriek mojej snahe som nebol schopný prelomiť neúspech, pretože som na to zo svojich schopností jednoducho nemal. Nebol som schopný dostať ani jednotku, na hodinách som sedel tak, ako keby som tam ani nebol, lebo aj napriek snahe, aj napriek snahe pochopiť čo vraví pani profesorka a tomu, že som dával pozor, som nebol úspešný a aj keď sa mi párkrát podarilo prihlásiť, ostatným už predtým došlo. Jednoducho bol som z tých horších.
Ako tak čas plynul, priblížil sa nový rok a 1.1.2008 som uveril v existenciu Boha a prijal som Ježiša za svojho Pána a Spasiteľa a potom sa všetko začalo aj v tej angličtine úžasné meniť. A za to som Bohu doteraz veľmi vďačný. Aj keď som si to neuvedomil, vložil do mňa nové schopnosti a to, že mi ich dal mi potvrdil na školskej práci z angličtiny, ktorá sa samozrejme robila naživo. Predtým než k nej aj došlo, som si zistil na akú tému písali školskú úlohu v druhej skupine, ktorá mala tú istú pani profesorku a kolieskonavoze som požiadal, aby mi pomohla urobiť školskú úlohu, ktorú by som sa naučil naspamäť. Boh to ale obrátil.
Pretože Boh chce, aby sme boli v situáciách, v ktorých sa učíme dôverovať Mu tak zariadil, že téma bola iná, až na pár viet som musel teda všetko napísať na školskej úlohe sám. Jediné čo mi ostávalo bolo spoľahnúť sa na to, že Ježiš je so mnou. Po emocionálnej stránke som bol stresovaný, ale držal som Božie zasľúbenie o úspechu a dôveroval Mu. Ako to dopadlo? Boh zjavil svoju slávu a dostal som jednotku. Bolo to o to väčšie víťazstvo, že za celý polrok aj napriek veľkej snahe a chodeniu na krúžok som ani jednu nedostal. najlepšia bola dovtedy dvoja, ale Boh mi dal zo svojej lásky voči mne a vďaka tomu, že som nepochyboval ale som veril, že On je verný Boh, nový štandard!
Jednotku už som síce nedostal na polročnom vysvedčení, keďže prevažujúce boli trojky, ale Boh ma zachránil pred trojkou na vysvedčení a "zariadil" mi dvojku. Po tomto prejave Boha v mojom živote, ktorým ma potešil, som už nešiel do druhého polroka so strachom.
Potom ale diabol na mňa zaútočil a to nie raz. Spôsoboval mi veľké nepríjemnosti, problémy. Chvíľami to vyzeralo, ako keby Boh nebol so mnou. No v tom sa stalo niečo, čo som absolútne nečakal! Boh mi prostredníctvom prekvapenia povedal: "Ja som stále s tebou, to je len diablova trápna snaha! Ver mi ďalej a dôjdeš víťazstva!". Stala sa totiž taká vec, dostal som sa do situácie, že som nemal čas sa na hodinu anglického jazyka pripraviť kvôli spomenutým problémom, ktoré tu nebudem rozoberať, len toľko - brali mi fúru času. No na tejto hodine mi Ježiš tak mocne požehnal, že som dostal malú jednotku za aktivitu, a tú nedostal ešte nikto zo skupiny! takú aktivitu na hodine mi Ježiš dal! Hallelujah! A na ďalšej hodine ma Ježiš voviedol do ešte väčšieho víťazstva - dostal som normálne do klasifikačného hárku, pekne "natvrdo", jednotku!!!
Celkovo bol druhý polrok v úplne inom duchu. Už som nešiel do školy stresovaný, ale v očakávaní toho, že aj keď nie som dokonale pripravený, že Boh bude stále so mnou a bude sa mi dariť. A to sa presne aj stalo, mal som lepšie známky a celkovo sa mi darilo viac, aj keď sa mi stávalo častejšie, že som nebol pripravený, lebo som veľa času začal dávať Božím veciam. Ale Boh vždy zjavil to, že bol so mnou (a stále je) a vypĺňal zasľúbenie o víťazoslávení v živote.
Boh dal vzrast novým schopnostiam, ktoré mi dal a z z angličtiny trojok sa stali dvojky a z dvojok jednotky. Aj napriek tomu, že diabol párkrát zaútočil a snažil sa mi ukázať, že Boh nie je so mnou a nežehná mi tento predmet, tak Boh mi dal na konci školského roka veľké víťazstvo - dostal som jednotku z angličtiny a tým som už mal na vysvedčení čisté jednotky.
V priebehu prázdnin, ktoré nasledovali mi Boh dal skvelú možnosť chodiť na konverzácie v anglickom jazyku, kde môj nový talent od Boha mohol ďalej rásť. A ako je to teraz? Už žiaden boj o jednotku, Ježiš mi požehnal ešte viac ako predtým a známky hovoria o zaslúžení si jednotky jasne: 1, 1, 1, 1, 2, 2 + malá jednotka za aktivitu. A to je obrovský rozdiel oproti časom, v ktorých som ako ateista fičal vo svojich vlastných schopnostiach so známkami ktoré boli len dobré, čiže trojky.
Boh robil v mojom živote zázrak a dal mi nové schopnosti priamo od Neho. V úvode som napísal, že chcem opísať príbeh. Práve som to urobil, lenže toto je len jedna kapitola jedného veľkého, strhujúceho, skutočného príbehu, ktorému sa hovorí život s Ježišom. A ten nikdy nekončí, ak ho človek neukončí, lebo Boh chce priviesť tento príbeh do najúžasnejšieho happy end-u, aký je možný, a to byť s Ním na veky v nebesiach a uctievať Ho v plnom zjavení Jeho samotného! Toto je ten najstrhujúcejší príbeh aký môže človek zažiť, a to sú len dva "story", medzi ktorými si môže človek vybrať - jeden končí s Ježišom v nebesiach a druhý v ohnivom jazere, kde budú trápený diabol a všetci ktorí neposlúchali Boha.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár