Dočítavam teraz knihu "Dom v stráni", od Martina Kukučína. Dej je síce situovaný niekde v oblastiach blízko Jadranského mora, ale ako vieme, Martin Kukučín bol človek, ktorý sa tiež snažil opísať ľud, lenže od to urobil trocha netradične a nepísal priamo o slovenskom prostredí, ale o prostredí južných slovanov, veď je to aj blízka mentalita, takže to mohol urobiť tak, ako urobil. Textom a spracovaním je to kniha pekné, lenže sa mi hnusí čítať, ako tie postavy vravia a Bohu a to čo oni robia z vlastných síl nazývať Božími cestami. Je tam obraz jedného veľkého, chladného, mŕtveho náboženstva, ktorá sa o Boha nezaujíma. Viem, je to len príbeh napísaný Martinom Kukučínom, ale on predsa od z odniekiaľ vyjsť! Musel niekde už niečo podobné vidieť, no a tu na Slovensku v tej dobe bolo príkladov až až.
V momentoch, keď si uvedomujem, že niekde na Slovensku (a pred 100 rokmi ešte v ďaleko v hojnejšej miere) žijú ľudia, ktorí tak neskutočne prevracajú to, čo je to slúžiť Bohu, že je na to hrozné vôbec pomyslieť. Pri čítaní tejto knihy som pochopil, prečo je náboženstvo kultúrou. Stačí sa len započúvať do reči niektorých ľudí dnes alebo sa začítať do knihy ako je táto a uvedomíte si, že "x" ľudí žije neskutočne bezbožné životy, krásne pod rúškom náboženstva, ktoré na to dáva skvelé možnosti. Hnevá ma, keď počujem, ako berú takí bezbožníci vôbec len Božie meno do úst a keď treba, tak vyhlásia že oni chodia do kostola. Posudzujú ľudí podľa toho, či chodia do kostola alebo nie, pričom to ich posudzovanie je také isté, ako celý kostol s drvivou väčšinou osadenstva - nezaujíma sa o Boha. Nechcem teraz začať písať o hriechom, ktoré sa dejú vo veľkom v kostoloch a o nepravom učení, ktoré je úplne nebiblické, ale chcem spomenúť niečo iné.
O niečo vyššie som napísal, že náboženstvo sa zaujíma o svoju tradíciu (ktorá nie je od Boha) a presne tak ako náboženstvo hľadí na svoju tradíciu, tak náboženskí ľudia v tom majú tradíciu. Z ich úst je počuť posudzovanie, kto sa ako obliekol do kostola, kto kde sedel, stál a podobne. Vedia vymenovať taký a hentaký nekresťanský ľuďmi vymyslený sviatok, ale z ich úst nepočuť zmienku o Bohu, o tom aký je naozaj. Je to pre nich len kultúra. Tak ako niekedy ľudia uctievali bohov, ktorých si vytvorili a tým uctievali diabla, tak oni uctievajú ľudí, ktorí niečo vykonali. Ó, a samozrejme, nemožno zabudnúť, že uctievajú Ježišovu matku a to vo veľkom. Anjel jej povedal, že našla milosť u Pána, nie že ona si to nejako zaslúžila a bola viac ako všetci ľudia dohromady!? V Biblii nie je jediný prípad, že by sa nejaký Boží muž alebo žena modlil k nejakému človeku alebo inej duchovnej bytosti. Ale, veď ich to netrápi, slepo berú čo im je hovorené a kašlú na to, čo chce a vraví Boh. Veď vraví - kultúra.
A nezabúdať na to, že aj ich predstava o Bohu je často zvrátená. diabol sa snaží, aby ľudia nevideli Boha takého aký je, ale aby Ho videli v inom svetle. Nemohol by to urobiť s ľuďmi, ktorí naozaj pristupujú k Bohu a prežívajú na modlitbách a duchovných aktivitách, Jeho prítomnosť. Je to veľmi jednoduché. Keby vám niekto začal vykladať o tom, aký je človek "xyz" a nikdy by ste ho nestretli, čiže nikdy neboli v jeho prítomnosti, tak by ste mali o ňom takú predstavu, aká je vám podávaná. A presne toto sa deje v kresťanskom náboženstve na Slovensku. Bol som nesmierne šokovaný, ako veľmi pomýlenú predstavu majú v jednej cirkvi, ktorá má na Slovensku hlbokú tradíciu. Ježiš je tam prezentovaný ako prísny a nemilosrdný Boh! A samozrejme, dá sa ešte niečo bezbožnejšie vymyslieť. Tak prisúdili Márii úlohu "tej milosrdnej", presne tak ako v všetkých pohanských kultoch, kde bol nemilosrdný a krutý boh versus milostivá bohyňa.
Nerozumejte mi zle, Mária bola obdarená obrovskou milosťou. Veď mohla byť fyzickou matkou Ježiša Krista. A to je privilégium, ktoré sa už nikdy nikomu nedostane! Ale ona presne tak isto ako ostatní, ktorí na zemi žili pre Boha robí teraz v nebi len jedno - chváli a uctieva Ježiša, pretože On je Boh a Jemu patrí vďaka, chvála i dobrorečenie! Predstava o Ježišovi ako o nemilosrdnom Bohu, je veľmi pomýlená. V Prvom liste Jána, 4. kapitole, verši 8 je napísané: "Kto nemiluje, nepoznal Boha, pretože Boh je láska." Boh je skutočná láska. Boh je milostivý, jediný dobrý, je Spasiteľ, Kráľ, Uzdraviteľ, Záchranca, ale je aj Svätý a Spravodlivý. On pošle každého jedného človeka, ktorí nežil pre Neho tak ako mal alebo odmietol evanjelium priamo do pekla. To nie je krutosť, jednoduchá spravodlivosť! Mali šancu, bolo im hovorené, no oni odmietli. A nemožno zabudnúť že Boh dáva vždy šancí koľko treba. Niet človeka, ktorí je teraz v pekle, čo by mohol povedať, že šancu nedostal! A ak máte chuť sa opýtať na tých, čo nikdy nepočuli evanjelium, že ako budú oni súdení, tak nech sa páči. Boh veľmi dobre vie, ako by sa taký a taký človek rozhodol. On vidí do srdca každého človeka, vie čo je v ňom.
Spomenul som si teraz na to, čo je napísané o tých dvoch, čo boli s Ježišom ukrižovaní. Žiaľ, už dávno som nečítal to evanjelium, kde je zaznamenané, ako jeden z nich vyznal, že Ježiš je Syn Boží. Čo mu na to Pán povedal? Že ešte v ten deň mal s Ním byť v nebi. A ten zločinec aj bol. Stretol som sa s tým, že ľudia považujú to, že o niekom, kto by teraz urobil niečo nesmierne zlé, bolo povedané, že skončí v nebi, za fanatizmus. Lenže to je hlúposť. Ten človek čo bol s Ježišom ukrižovaní a Ježiš mu povedal, že ešte v ten deň s Ním bude v nebi, bol určite riadny "kvietok". Lenže tento zločinec ľutoval to čo urobil, ale nie preto, lebo si tým chcel zachrániť kožu, ale preto že si uvedomil, ako zhrešil! A urobil ešte jednu vec - vyznal, že Ježiš je Syn Boží. Ten zločinec uveril v Ježiša a bolo mu úprimne ľúto to, čo urobil. A v ten deň bol naozaj v nebi. Ježiš nehľadí na to, čo kto urobil. Áno, Ježiš nenávidí hriech, ale keď to človek oľutuje a je mu to úprimne ľúto a urobí to, čo urobil ten zločinec - vyzná že Ježiš je Syn Boží, tak mu je odpustené.
Samozrejme, bola to rozdielna situácia oproti tej, v ktorej sa bežne nachádzajú mnohí ľudia bežne. Keď ten muž vyznal Ježiša za Božieho Syna, urobil tým čin, ktorý nemožno prehliadať. A to uznal, že Boh je pravdivý. Toto Ježiš chce dnes od ľudí. Jednoduchú pokoru, aby uznali že On má pravdu a nie to, čo robia - žijú si život v túžbach, ktoré im dal diabol. Boh nikdy neklamal a diabol jediné čo robí tak je, že klame. Ani jedna z vecí o ktorých ľudia tak často vyhlasujú, že sú normálne, v pohode, že je to napríklad zábava, nie je skutočne dobrá, normálna. Normálne je to, čo je správne, nie to, čo je bežné, aj napriek tomu, že ľudia mrhajú slovom "normálne" a označujú ním manifestovaný hriech, normálnym je stále len to čo je dobré a správne.
Keby som sa pred 200 rokmi niekoho opýtal, či je správne mať sex pre manželstvom, odpovedal by mi, že nie. Ale dnes by mi značná čas ľudí (ktorá sa rozrastá) povedala, že je to normálne. Nie, nie je to normálne, aby to bolo normálne, muselo by to byť dobré a to nie je! Boh vraví, že to je hriech, že je to smilstvo a to je fakt. Je jedno ako si to ľudia podávajú, či už ako biologickú potrebu, alebo trápne povedia že nechcú kupovať mačku vo vreci - z hriechu nikdy normálnu vec neurobia! Vďaka Bohu za to!
Boh hovorí pravdu o tom, čo je správne a čo nie, to, že diabol klame emóciami, keď ľudia hrešia, čiže vykonávajú hriech, je len Ďalší dôkazom toho, že diabol je klamár. Napísal som, že keby som sa opýtal ľudí pred 200 rokmi. Príde mi trápna otázka, že: "Kam ten svet speje?!". No kam by spel, stále viac do hriechu ide! Vyjadrenia, ktoré mal Ježiš, keď bol tu na zemi, niektoré, boli považované za normálne aj pre tých, čo Mu neverili. Teraz by Mu ľudia povedali, že sú radikálne, bláznivé, choré, zastaralé, míňajú dobu,...atď. Lenže nie Ježiš míňa dobu, doba míňa Ježiša. On je stále ten istý, jediné čo sa deje je to, že od počiatku príchodu hriechu na svet sa ľudia nehľadajúci Boha stále viac a viac vzďaľujú od toho čo je správne a od Božích názorov. Žiaľ, aj mnoho Boha hľadajúcich to urobilo a v pohode napríklad pozerá svetské filmy, ktoré sú plné práce démonov, či sa už jedná o smilstvo - neveru, vraždy, vulgárne vtipy. Alebo počúvajú hudbu, ktorú si Boh nepraje aby počúvali.
Mne osobne je jedno, čo si o mne myslia tí, ktorí zlé veci robia. Viem, že je stále čo zlepšovať v mojom živote, lenže ja túžim byť taký, akým ma Boh chce mať a preto som spravodlivý. Nezáleží na tom, čo si myslia ľudia alebo čo hovoria, mne neškodia, ale sebe. Boh žehná veriacich v Kristu tak ako žehnal Abraháma. A Boh mu povedal aj to, že tí, čo mu žehnajú, budú požehnaní a tí, čo mu zlorečia, budú zlorečení. Netrápi ma, keď o mne ľudia rozprávajú zlé a zlorečia mi, mne tým zle neurobia, ale sebe. Lebo to, čo zlorečili mne, postihne ich. Ježiš je moja pevná skala na ktorej stojím a viem, že keď z tej skaly neodídem, nič mnou nemôže pohnúť. A nehodlám sa z nej vyhodiť tým, že by som Pána neposlúchal a tak sám seba hodil do rozbúreného mora, ktoré okolo tej skaly je. Hallelujah!
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
samkynhneigo
19. 5.mája 2009 18:42
Prečo si si taký istý že zlo je to čo považuješ za zlo ? Odkiaľ vieš čo je zlo a čo nie je zlo ?
Napíš svoj komentár