Kamaráti do dažďa - 2.diel

Ráno som vstávala zo zvláštnym pocitom. Bola som vyspatá, nevadilo mi, že svetlo z okna mi svietilo do očí, dokonca som sa nevrátila ani späť do postele. Nemohla som. Pozriem do izby brata ale nikde nikto. Všetci už odišli a ona by mala tiež. Dá na seba nejaké rifle pohodené na stoličke a zo skrine zoberie prvé tričko ktoré uvidí. Hodí na seba mikinu a bundu, obuje si topánky, berie tašku a rýchlo uteká do školy. Mobil mám, kľúče, ťiež, Mp3 vo vačku Stále má však pocit, že niečo zabudla. Na polceste si spomenie. Jedlo, doprčic, musím ja vždy niečo zabudnúť ? Už sa po nu nevráti, koniec koncov, Tomáš jej tak či tak dlží niečo z bufetu. Pomaly siaha do vačku a námatkovo vypína empétrojku, lebo sa približuje ku vchodu školy. Veci rýchlo hodí do šatne a rýchlo uteká na druhé poschodie do triedy. No vyššie už nám nemohli dať triedu Vybehne schodisko a zároveň začne zvoniť. Vidí profesorov, ako sa po schodoch ženú do tried a zoberie si od nich príklad. Rýchlo pribehne do triedy, a vidí ako ju všetci registrujú, keď príde ako posledná. Vždy chodila asi o pol hodinu skôr. Sadne si na svoje miesto, v predposlednej lavici a iba tak sedí a nezmôže sa na slovo ako tak utekala. Pozerá do zeme a ani nezaregistruje, že profka už vošla do triedy. Andrea do mňa drgne a ja sa rýchlo spamätám a postavím sa.
Veľká prestávka sa začína, všetci si vybalujú svoje jedlo a vodu, podaktorý si dopisujú matiku. Hodí veľavýznamný pohľad na Tomáša a ten pochopí. Ide pomaly z triedy a tam naňho čaká.,, Sľúbil si mi niečo z bufetu a ja nemám desiatu." Tvári sa smutne a nevinne. ,,Tak fajn" Pomaly idú do bufetu, ako tam spolu vždy chodili. Postavia sa do rady a Tomáš s tým znovu začne. ,,Čo keby som vytiskol letáky, že ju hľadám alebo tak " Vôbec sa jej do tohto rozhovoru nechce. Musím mu to povedať. Zajtra ! ,,A ty si už načisto zblbol ?" Povie a posúva sa v rade. ,,Dobre, uznávvam je to trochu šialené.."
,,Trochu ?" spýta sa so smiechom. ,,Jednu bagetu" Počká kým zaplatí a zase sa terigajú na druhé poschodie. ,,Ale čo mám robiť, nemôžem iba tak nečinne sedieť !? "
,,Ja za to nemôžem, ale určite sa stane, to čo sa má stať.. "
,,No to dúfam" Soňa prekrúti očami a ide hore, zjesť svoju bagetu .

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu