Prečo vlastne píšem? Aby som dokázala ženám, že je krásne snívať o veľkej láske, o mužovi, ktorý vás bude zasypávať ohnivými bozkami. Treba snívať, pretože bez snov by nebol život. A zas život by nebol bez lásky. Láska robí zázraky. Stačia maličkosti z lásky a sú čarovné. Niektorým chýbajú maličkosti, ktoré sú pre niektorých celý svet. Ak sa ma niekto opýta, či verím na lásku, tak moja odpoveď je jednoznačne, „ áno!“ Bez lásky by som nežila a nedýchala. Mojou teóriou je, že ľudia zomierajú na nedostatok lásky. Alebo sú ľudia, ktorý žijú spolu iba zo zvyku. Je to normálne? Neodcudzujem to, no je to neskutočné a nemám to rada. Zvyk je niečo, čo robíme stále to isté, každý deň, aj tie opakovateľné maličkosti. Mne sa to vzdá neprekonateľne fádne, komplikované a chladné. U mňa všetko fádne a isté ma dusí. Ak vás niečo dusí, tak život máte smutný a bledý. Aj keď máte na tvári úsmev, vo vnútri plačete. Také by vzťahy nemali byť. Cítia, že im niekto chýba a nevedia ako to majú zmeniť. Túžia po živote šťastnom a s troškou lásky. Pre každého je troška lásky. Len sa prestať dusiť a prázdnotu treba zaplniť. To ma presvedčuje o tom, že by som mala byť šťastná za to čo mám a prijať všetko, čo ma v živote stretne. Je to osud? Nie! To sú tie neskutočné okamihy, ktoré nám zaplnia život. Ako mozaika. To by bola mozaika života. Sú to okamihy, ktoré sa ťažko vysvetľujú a nevie ich vysvetliť ani ten najlepší vedec. Je úžasné ako nám plynie život. Ako sa zastavuje čas? Na chvíľku by som ho chcela zastaviť. Ako sa len mení jeden okamih za druhým. Ako to? Nevysvetliteľná sila? Ak sa ma niekto opýta, či verím v Boha a na osud poviem: „ Verím, že existuje nevysvetliteľná sila, ktorá s osudom nemá nič spoločné.“ Každý človek si riadi život sám. A osud? Ako sa dá vysvetliť? Okamihy, ktoré nám zapĺňajú život. Sú to zázraky. Ani si len nevieme predstaviť koľko zázrakov je v našom živote. Je ich veľa a sú naozajstné pravé. Mojim malým zázrakom je, že mám chuť písať a nápady, ktoré ma v noci budia zo sna. Srdečne ďakujem! A tým sa môj život nestáva fádnym a bledým. Aj ďakujem ľudom, ktorý ma ťahajú dopredu a dôverujú mi. A sú z láskou pri mne.
Pretože bez lásky by neboli nápady, takže ani toto.
Ďakujem
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár