Som... kto vlastne som? Kosti potiahnuté kožou a naplnené vnútornosťami? Niekto kto vie, kedy má zakričať od bolesti? Niekto kto vám odpovie na hlúpe otázky? Niekto kto vie poslúchať? Niekto kto sa nebojí povedať slová? Niekto kto len pohodí rukou nad smrťou? Niekto.... ale KTO? Obyčajný výkrik nepozná odpoveď takže som znova tam, na úplnom začiatku. Alebo skôr na počiatku všetkého? Aký to má zmysel? Prekladanie nohy pred nohu a kráčanie vpred. Ale KAM? Niekam kde to bude iné? Niekam kde nás budú brať inak? Alebo o čo ide? Človek pokrčí ramenami. Odzbrojený svojou chabou bezmocnosťou a protestmi. Hlúposť vyžaruje s každého kúska nášho úbohého tela. Prečo nezodvihneme tú ruku? Prečo nepovie niečo na svoju obranu? Prečo len tak stojíme?
Prečo?
Prečo?
Prečo?
Odkiaľ sa nabrala táto otázka? To jedno hlúpe PREČO? Aký to má význam keď vieme len pár odpovedí. Len niečo na čo dokážeme pravdivo a úprimne odpovedať a to všetko v jednom? Aký to má význam? Všetko sú len otrepané frázy. Všetko je len to jedno. Všetko sa dá zabudnúť až na seba.
Človek, tá hromádka potiahnutých kostí, si nedokáže zapamätať kto vlastne je a odkiaľ sa vzal. Nechápe a neverí vlastným slovám a skutkom. Všetko je len o tom kto čo povie a kto mu na to odpovie. Ak je pravda čo sa hovorí tak po živote sa hádam dozvieme odpovede ale čo ak nie?
Čo ak je úplne všetko iba jedno veľké klamstvo a čo ak si to všetko iba vymýšľame? Čo ak vôbec neexistujeme a všetko sme si iba vymysleli. Čo ak sme len nejaké pochabé jadrá, ktoré si jednoducho zmysleli, že už nechcú byť iba v skúmavke a začali prosiť o život a to sa im splnilo. Čo ak sme len kúsky niečoho čo nikdy neexistuje a nikdy existovať ani nebude? Čo ak?....
Človek je len hromádka kostí potiahnutá kožou. Obyčajná, klamúca osoba v celom svete plnom takých ako je on.
Bez kože sme všetcia rovnaký, všetcia rovnako hlúpy a bezbranní.

 Úvaha
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár