Majka poznala ten stiesnený pocit, ktorý pocítila zakaždým keď sa pozrela do zrkadla. Svoje telo považovala za otrasné. Cítila sa tučná, celkom hranatá a chudá zároveň. Nikdy jej nik nepovedal, že má peknú postavu a tak začala chudnúť. Pohľady, ktorými ju teraz ľudia častovali považovala za uznanlivé ale boli skôr zhrozené. Jej telo stratilo známe oblejšie tvary a nadobudli kostnatejšie, a to omnoho. Dokonca aj jej workoholická matka si všimla, že niečo nie je v poriadku. Pár mesiacov to nepovažovala za dôležité veď zmeny v puberte zažila aj sama. Dúfala, že to prejde ale už ju na túto zmenu upozornila aj ich poloslepá susedka a to znamenalo, že niečo nie je v poriadku.
„Počúvaj Majka, už dlho som ťa nevidela nič jesť. Nepôjdeme spoločne na nejakú dobrú večeru?“ pokúšala sa s ňou nadviazať komunikáciu. Keď sa Majka zatvárila nadšene, pocítila úľavu. Pri večery sa však úľava zmenila na zhrozenie. Majka sa totiž radovala na večeru ale z celkom iného dôvodu. Chcela sa predviesť v nových šatách z ktorých je vytŕčali ramená a nohy. Alebo skôr nožičky a kosti na ramenách. Bolo to hrozné a Majka sa očividne veľmi tešila pozornosti, ktorú pútala. Každý zhrozený pohľad si vyložila ako pochvalu a to ju posilňovalo v úsilí chudnúť. Matka to nevydržala a keď sa usadili, chytila ju jemne za ruku. Až teraz si všimla aká je krehká a bála sa aby ju nezlomila.
„Si v poriadku?“ ustarostene sa spýtala
„Samozrejme nikdy som sa necítila lepšie...“zahundrala jej na odpoveď a pozerala do jedálneho lístka. Majka si objednala ľahký šalát z ktorého na naliehanie matky vyjedla aspoň hrášok a dva kúsky mrkvy. Neurobila to však bez toho aby si nevybrala z kabelky malý zápisník a presne si nezapísala kalorickú hodnotu. Robila to už automaticky nedalo jej to ani tak veľa práce ako na začiatku. Získala už cvik. Matke a ani okoliu už nevenovala pozornosť. Úplne sa sústredila na to čo urobila. Ona sa najedla bez toho aby to mala vopred naplánované a to jej úplne skazilo celú diétu.
„Teraz nebudem môcť celý týždeň jesť aby som mohla začať od začiatku...“ myslela si sama pre seba a nebola s toho až taká zronená. Chápala to ako nutnosť a to celkom príjemnú.
„Nechceš mi niečo povedať Majka?“ naliehavo sa jej pýtala matka každý večer pri večery. Majka iba odmietavo pokrútila hlavou a ďalej premýšľala nad jedálničkom. Za posledný týždeň čo jej matka prestala skoro chodiť do práce a variť pribrala až 40 gramov a to bolo niečo hrozné. Rozhodla sa porozprávať s matkou o jedálničku. Nemôže predsa sledovať ako si jej celkom pekná mama ničí postavu keď je niečo také kalorické ako mäso.
„Počúvaj mama, začala som držať skvelú diétu nechceš sa pridať?“ v očiach sa jej objavil skoro šialený pohľad a to bola posledná kvapka. Mama vybuchla do ohromného plaču a objala Majku okolo ramien keď pocítila vystúple kosti rozplakala sa ešte viacej.
„Majka moja prepáč, že som si to nevšimla skôr, prosím ...prepáč...musíš mi to prepáčiť..“ kvílila pomedzi vzlyky.
„Ale mamy, čo ti mám prepáčiť? Veď sa cítim skvele a pozri aká som krásna...“ Majka však dopovedala a padla mame do náručia. Bola v bezvedomí. Keď sa po troch dňoch prebrala z bezvedomia bola napojená na výživu. O pár dní sa konečne poriadne najedla a začala svoj život od začiatku.
Musela, veď kvôli hlúpemu zrkadlu ju skoro zabila obyčajná chrípka....
P.S: Dnešný svet, núti dievčatá aby si ubližovali aby trpeli pre niečo čo ani nie je skutočné. Pre obyčajný retuš na stránkach časopisov. Svet je obrovská svina, ktorá nás vyciciava a ničí život.
njn..mas pravdu.. je to tak.. dnesny svet je kruty ale ja nepoznam nikoho takeho..co by drzal nejaku dietu .. v mojom okoli su vsetci stastny ze su taky aky su .. ci uz chudy, alebo tucny.. ved to je jedno .. hlavne ze su mily, je s nimi sranda, a tak .. mne vaha bola vzdy ukradnuta..
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.