A keď som tak ráno nemotorne schádzala dolu schodmi narazilasom sojim bokom rovno o hranu stola. Zišla som na raňajky do kuchyne...a čo nezistím nemali sme ani jeden rožok. Tak som si dala len jogurt, ani tak som nebola hladná. Potom som si vypocula v telke predpoved pocasia a prislo mi do placu. Nato, že je september je riadna zima. Tak som si trošku ponadávala hneď zrána.
S kamoškami sme sa dohodli, že sa stretneme o siedmej na schodoch a kedže bolo za desat sedem, radsej som si svihla a isla si zbalit veci co som planovala zobrat do skoly t.j. mobil, peňaženka, pomáda peroa malý zápisník. A samozrejme desiatu.
Už som vyšla z domu a zamkla som, keď v tom am napadlo pozriet sa na mobil, ze kolko je hodin. Kuknem na mob a tam správa. Písala mi kamoška, že pojdeme až neskor, že nás vezme jej daddy. Tak poďho naspäť dnu. Využila som voľnú chvíľu a trošku si zabrnkala na gitare a ani som si nejak nevsimla, že ten čas tak rýchlo letí. A už som trošku meškala...veď oni ma počkajú. A aj čakali.
V škole bola nuda. Čítal sa školský poriadok a všetci všetci sme "počúvali" našu triednu. ďalej nám dali rozvrh a ako sme zistili dosť debilný rozvrh A zistili sme, že budeme chodit na plaváren prvé dve hodiny v stredu. Toto bude masaker. Bardejovský masaker krytou plavárňou. Nenávidím plaváreň. Našťastie nás triedna nedržala dlho a skončili sme pomerne skoro a tak som si šla kúpiť lístky na obed. Postavial som sa do radu a čakala. Nikde som sa neponáhľala, lebo som ešte musela čakať kamošky, ktorým vyučko ešte neskončilo. Asi po 15 minútach čakania sa objavili. Spolu sme si ponadávali na školu a blbý rozvrh a vybrali sa domov.
Cestou domov celý čas pršalo a prišla som domov pokolená mokrá. Všade bola zima...vonku a aj dnu. Začalo ma škriabať v hrdle a tiecť z nosa. Už chcem aby sa oteplilo. Neviem jak ja prežijem zimu.
Spravila som si čaj a hrdielko sa trošku upokojilo. No nie na dlho. Potom som sadla za komp a bola na ňom až kým ma to neprestalo baviť. Vymyslela som štvorveršie:
vonku strašne leje
a mne doma zle je
v hrdle ma škriabe
už mi z toho hrabe.
A poslala som ju ako hromadnú správu všetkým mojim kontaktom na ICQ. Nech je trošku sranda. Už ma to fakt nebaví. Ani so psíkom nemožem íst na prechádzku, lebo stále leje a leje a leje...
Radšej idem spať a vyležať to čo na mňa leze.
blbý deň.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
feex8
27. 5.mája 2010 12:01
2. rocnik to si pamatam. a aj na to, ako nas fabi na plavarni nahanal. ale aspon som sa naucila skakat rybicku do vody. keby ma on nedonutil, tak v zivote z vlastnej vole hlavou napred do vody neskocim
Napíš svoj komentár