Čo ma naučili moje deti o Vianociach

Viete čo? Práve som polhodinu písala príspevok o tom, čo ma naučili moje deti o Vianociach. Ale nejakým spôsobom sa mi ho podarilo omylom zmazať. Som dosť lenivá písať to znova a potom, o deťoch stačí niekedy stručne. Príbehy o nich hovoria samé za seba.

Ja a moje deti sme jedno predvianočné poobedie šli von. Prechádzali sme sa po uliciach v meste a rozprávali o Vianociach. Pýtala som sa ich, či poznajú nejaké vianočné pesničky alebo koledy. Človek by si myslel, že sa to už nenosí, ale moje detiská sú zjavne dobre vychované. Začali spievať, striedali sa, skákali si do reči a nevedeli sa dohodnúť, čo skôr. Tichá noc alebo Narodil sa Kristus Pán? Mne je to jedno, decká, ja ľúbim všetky vianočné pesničky. Tak deti spievali, kráčali, občas im tiekol sopeľ, ale stále spievali a zdá sa mi, že som ich začula spievať aj kánon. No to bolo asi naozaj len zdanie. Ako sme tak kráčali, oproti nám šlo pár ľudí. Pár unavených dospelých, s darčekmi v tesco igelitkách, pár unavených dospelých vychádzajúcich z krčmy, pár unavených smutných starkých. A keď títo ľudia počuli nebeské hlasy mojich detí, ktoré občas spievajú falošne... mali ste vidieť tie tváre. Zo zamračených na usmiate, pobavené, šťastné. A keď sa pozreli na mňa, ako šľahnuto som sa usmievala tiež a spievala s deťmi.... určite mali o dôvod viac na smiech.

Chcela som vám len povedať: Usmievajte sa. Niekedy stačí ozaj len detail, nejaký malý podnet, napríklad taký malý ako dieťa. A svet je stokrát veselší.

PS - dúfam, že máte najkrajšie Vianoce.

 Skutočný príbeh

8 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu