V jednej malej dedinke v zelenom údolí, sa narodil Zvláštny chlapec. Rodicia mu dali meno Gustáv,
po jeho dedovi, ktorý bojoval za osamostatnenie celého údolia od okoliteho sveta. Dedo bol pobúrený proti vláde,
pretože mu za obcianskych nepokojou štátne ozbrojené zložky zabili ženu. Nenávidel systém, a preto sa postavil proti nemu.
Pri bojoch za zvrhnutie vládneho režimu prišiel o nohu.Vedšinou nosieval drevennú napodobeninu,
ale ked ho nikto nevidel, rád si sadol a oddichoval v letnom vánku a spokojne pofajcieval fajku.
tento príbeh je ale o chlapcovi, ktorý prežije život plný prekvapivých zážitkov.
Bude sa muset potrápit z bolestou a zármutkom, ale aj s radostou a láskou.
Prežije velké dobrodružstvo,ktoré natrvalo zmení jeho doterajší život.
V tejto dobe ludstvo rozvinulo svoje vedomie natolko, ze vedsina ludskej populacie na svete bola
uzko spojena z prirodov.
Vsetci obivatelia dedinky boli uzrozumený s tím ,že spoločenstvo so všetkými bytosťami údolia,ale aj mimo neho,
bolo harmonické a spolunažívali jeden vedla druého, bok po boku-ludia so zvieratami.
A tak kazdý obyvatel tohto údolia konzumoval iba to, čo mu príroda poskytla, tak abi neubližoval iným stvoreniam.
Vsetci jej príslušnýci mali radi jeden druheho, dobre sa poznali a spolunažívali ako sa im len dalo.
V tejto dedinke neexistuje nasilie, ani vojny ci rasizmus alebo predsudky.
Zvierata si tu volne zili a umierali az na starobu.
Bolo tu mnozstvo potravy na to abi nasitilo ludsku aj zvieraciu populaciu.
Ludia pracovali jeden pre druheho,spolocne si pomahali.
Chlapec sa teda narodil do krásnej doby svojho veku. Vyrastal aj z inými chlapcami na
lúkach a planinách, spoločne s nimi trávil svoj voľný čas hrami.
Rád chodil pozorovat srnky a jelenou, pretože ho fascinovalo ako dokážu lahko behat a skákat.
Chlapec bol ale aj tak odlišní od ostatných.ked sa ešte nachádzal v útrobách matkinho tela,
okolo ruky sa mu zamotala pupocna snura,
a to sposobilo,ze mu odumrela celá dlan na pravej ruke a to este ked bol v matkinej delohe.
Chlapec bol aj cez to inteligentný a pekný, a naviše vynikal aj vo viacrých športoch a hrách,
ktoré v dedinke mladí ludia hravali.
Kedze ludia nemali predsudky a neboli voci takýmto veciam zaujatý,nestával sa tercom
výsmechu a pozorovania, kazdý v mestecku ho bral normálne, ako kazdeho ineho obyvatela.
Preto sa cítil štastne, a ked sa cítil smutný,chodieval za svojim dedom gustom, tak mu všetci hovorili,
a gusto mu rozprával príbehi z jeho mladosti, ako si nažíval, ked bol ešte mladím chlapcom, a aké zážitky prežil.
Mladého Gustáva velmi bavilo pocúvat deda, ako mu rozpráva staré príbehy, kde on sám musel tvrdo trpiet za svoju vlast.
Pri dedinke tiekla široká rieka v ktorej žili obrovské hejná rýb, kedze ludia nejedli
ani rybi,lebo mali dostatok rastlinnej potravy, a nechceli sposobovat bolest iným
živocíchom, v rieke sa zase obnovil dávno stratený život.
O premnoženie sa nikdy nebáli, pretože na okraji juznej strany potoka bol obrovský les, kde prebívali medvedi, líšky a vlky.
Krdle vtákov prelietavali cez celé udolie, bolo plné prekipujuce zivotom. prírodný ekosystém tu bol perfektne vyvážený,
ze nedochádzalo k premnozeniu ale ani k vyhinutiu. bolo tu tolko zivocíchov, kolko bolo mozné údolie uzivit, nikdy nie viacej.
Ludia zijuci v udolí mali domi, vedsinou z dreva, malokedy ho mali skombinované aj z kamenom.Boli velké,
a skor bi sa dali povazovat za chatrce, alebo lesné drevenice, zrubi...V jednom vedsom dome zvedsa zila celá rodina,
ale v tích menších bývali iba pári s detmi.
Domi boli porastené popínavími rastlinami a popri domoch rástli velké a staré stromy.
Na streche rástol mach a cesty boli robené z kameních kvadrou, toré boli vytesané do nepravidelných tvarou.
Ludia vyzerali jednoducho a prírodne, vedšinou nosili tmavé handry,
a jednoduché oblecenie,vyrobené z lanu alebo konopy,tak abi splívalo s pozadím prírody.
Ak bi ste tu hladali výdobitky niakej modernej technologie, nak najmodernejsie zariadenie v celom údolí bol mlin,
ktorí stál na východnej strane udolia, na úpetí vrchu, kde sa už prelínala s kosodrevinou.
Ludia ho využívali na mletie jacmena ,ktorý pestovali na poli. Pocet ludí nebol vysší ako 60.
Všetci žili v harmonii, ale ludia nemávali zvedsa viac ako dve deti, takze nikdy nejak extremne nekolísal ich pocet.
Stávali sa aj tragické nehody, ale nikdy neublížilo zviera cloveku, pretože nepoznali hlad a strach, žili v harmonii s ludmi
a ludia s nimi. Obcasne dochádzalo k nehodám na zrázoch alebo pri rieke, kde bíval na jar silný prúd,
a dvíhala sa hladina rieky, pretože, vsetok nahromadení sneh na horách sa roztápal a stekával do rieky,
ktorá naberala na velkosti a sile a obcas sa stávalo, že niekoho zobrala zo sebou.
Malý Gustav mal len 12 rokov, ked mu rieka zobrala kamaráta.Volal sa anton,ale vsetci ho volali tonis.
Bol vecne usmiaty a rád sa zabával. Gustáv ho mal velmi rád a nechápal preco si rieka musela zobrat práve Antona.
Rieka strhavala vsetko co jej prislo do cesty, koryto bolo ale velké,
tak sa nestávalo ze bi zatopilo domy, len bolo tazsie cerpat vodu, pri takom silnom prúde.
kde akurat anton naberal vedrá a voda ho strhola po prúde až za hranice kotlinky.
Bola to velká tragédia a ludia ho dlho oplakávali.
Nikto nechodil za hory ,za hranice údolia.
Gustávovi bolo velmi smutno, no neskôr na to zabudol, pretože sa zacal starat o iné starosti.
Na oslavách gustaveho strnasteho roku zivota,bola pozvaná celá dedinka.
Robili si pestrofarebné mašle,ktoré si uvezovali ludia na odev a každý z dedinky prišiel pomôct z prípravov,
pretože kazdý mal gustáva rád. Sám gustáv sa velmi tesil ze bude mat takúto velkú slávnost a sám zhánal veci,
ktoré bi jemu aj iným spríjemnili vecierok.Ked nadišla pravá chvíla, zacali z oslavou.Kazdý nieco priniesol.
Jedni sladký ovocný vermut, ktorý rodinka pri sadoch vyrábala a druhý zase chlieb a pecivo..každý doniesol,
to co považoval za užitocné.Na vecierku boli provizorne kotle, v ktorých sa na vecer kúrilo, abi nebola zima.
Kazdý z nich sa zabával, a bolo vydiet, ze sa majú navzájom radi.Gustávovi sa vecierok velmi pácil a velmi si ho uzil,
no neskor ho zacalo trapit ze ludia preneho spravia tolko vecí a chcel sa im zato odvdačiť...
Rozhodol že pôjde do starého lesa a skúsi nájist niake huby a rozdá ich v dedinke.(hlavne dedovi, pretoze ho mal rád).
Do stareho lesa nikto nechodil pretože bol temný a stromy v nom boli staré a vysoké.Vzduch tu bol dusný a vlhký.
Na stromoch vyseli pavuciny a zem bola vlhká a rozmácaná. Vlese bolo vela miest, podobajúcich sa skor na bažinu ,
nez na les.Ludia sa báli ze tu zapadnú alebo sa tu stratia, preto sem nechodili už dlhé roky.
Gustáv bol velmi zvedavý a rád objavoval nové veci, ved predsa každý je zvedavý v takomto zrelom veku.
Tak si zbalil košík a batoh s faklou a vybral sa do lesa.No na prahu ho chitila matka,
a tá mu zakázala chodit na také nebezpecné miesto.
Gustáv pockal kým sa zotmie a kým všetci zaspia, pocítal s tím, že sa stihne vrátit kým sa vzbudia.
Tak si zobral batoh a košík a pribalil si jeden vreckový nožík na rezanie húb, ale tentokrát išiel cez dvere opatrnejsie,
abi nevzbudil rodinu. Potichu zavrel za sebou dvere a utekal ho lesa.
Hora mu pripadala strasidelná, ale strach nemal, pretoze mu odmalicka nehrozilo ziadne velké nebezpecenstvo.
Zišiel z cesty ktorá viedla popri lese a strmo sa pustil cez húštiny.Na zaciatku boli kríky velmi trnité a dost ho popichali.
No potom sa konecne dostal do lesa.V lese bola velká tma,
a cez koruny stromov jemne presvial mesiac a svietil gustavovi na cestu.
gustav mal domácky spravenú faklu, a sirky.Nechcel ju zapalovat, lebo vedel ze pri takom svetle nenájde nic.
Ako tak haldal, videl iba mohutné stromy, staré vetvy a pavuciny vasiace z konároch.
Blížil sa coraz hlbsie do lesa a postrehol ze mu mesiac coraz menej sviety na cestu.
Les bol coraz hustejiší, stromy tu rástli skoro na sebe. Vtom na zemi uvydel velký dubák. A zaním hned další a další.
Potešil sa a zacal ich odrezávat a dávat do košíka. Kedze mal iba pät prstou, tak mu to išlo pomerne tažšie.
Takto si naplnil celí košík aj batoh. Ked mal plno, rozhodol sa ze pojde naspät.
vedel ze celú cestu isiel na sever a tak teraz musí na juh, abi sa dostal naspet z lesa a nestratil sa v nom,
no naspät blúdil este viacej ako na ceste do lesa.
Uz nevedel nájist cestu ktorou sem prisiel a tak hladal niaky záchitný bod,
niake miesto, niaky strom,kedze nic odlišného tam ani nebolo.
Myslel, že ked pojde naspet, nebudú stromy už tak husto naskladané a tak spozná, že ide správnim smerom,
lenze mu to pripadalo ako keby bludil v kruhu.
A ako tak isiel stale hlbsie do lesa, bol coraz hustejší a rozmácanejší. Až teraz sa zacal Gustáv naozaj bát.
Snazil sa premýšlat o ceste ktoru prisiel, no vsetky stromy boli také isté a temné.
Vižarovala z nich zvláštna energia, akokeby sa dostal do niakeho duchovného miesta.
Zastavil a čupol si pri jeden velký strom, ktorého kmen bol obrastený machom.
Jeho nohy sa ponárali do rozmocenej zeme a chlad a strach uneho vytvárali pocity beznadeje.
Vytiahol faklu a zapichol ju do zeme. Zapálil ju abi sa aspon na chvílu zohrial.
Vtom sa strasne zlakol.Sedel pod stromom, a okolo neho boli tri velké kamnné menhiry,
na ktorých boli vyrité starobilé znaky.Boli porastené popínavými rastlinami a machom.
Gustav vytrhol faklu zo zeme a pozorne si prezrel nápisy na kamenoch. Nerozumel nicomu co tam bolo zvýraznené.
Akobi sa mu snažil les nieco naznacit, no on nechápe s tím spojenú súvislost.
Bolo pocut vrndzanie konárou a zvuky starých a hnilých stromou.
Fakla mu pomali dohorievala a on si uvedomil ze sa nadobro stratil a ak nebude dávat dobrý pozor,
môže velmi lahko padnút do mociara alebo zapadnút v rozmocenej zemi.
Vedel ze tu bi mu nikto na pomoc príst nemohol. V tomto lese neprebívali ani velké zvieratá, iba hlodavce,plazy a vtáky.
Fakla naraz zhasla. Gustáv je vilakaný, a podmocený, tak si prikrije nohy plástom, abi sa aspon trochu vysusili
a neboli vo vode. Bál sa sadnút a uz coilen pohnut, tak stal na mieste pri kameni a dokola si prezeral vyrité znaky.
Po chvíli ho premohla unava, a tak si sadol a cakal, kým víde slnko. Vtom v diali v lese uvidí svetielko,
velmi slabé,ale intenzívne,ako hviezda na nebi. Podmocený ,uzimený a vystrašený, najprv sa lakne,
ale postupne v sebe nazbiera odvahu a vstane.
Rozhodol ze sa pojde na to svetlo pozret a tak pomalicky kráca, zahalení v plášti ku svetlu.
Ani bi si nepomyslel ze ho to svetlo tak nadchne a presvedcí, ale teraz rozmýšlal iba ned jedným - abi sa dostal z lesa.
Ako tak prichádza ku svetlu je coraz intenzívnejšie a silnejšie. Po chvíli spozná že ide o svetlo ohna.
,,Urcite ide o dedincanou,,pomyslí si, občas chodievaju cez noc na drevo do lesa, ak im vecer dojde.
Potesí sa a rozbehne sa k nemu. Zrazu príde k velkej vatre a pri vatre sedí velký statný muž zahalený v ciernom šate
s pláštom a kapucnou na hlave. Vyzerá strasidelne, pomyslí si. Okolo ohna je krv a kosti.
kúski hnijúcich kôpiek zkazeného mäsa je rozhádzaných okolo ohna aj s kostami a šlachami.
Chlapec sa zlakne, ale teplo ohna ho stále tiahne blizsie k ohnu.
Ako tak stúpa bližsie, zdvyhne sa zo zeme velký krdel múch a komárou, ktoré obhrizávali kôpky hnisajúcich organizmov.
Gustáv spozná ze ide o hnijúce kúsky tiel a zlakne sa tak, že vykríkne.
Nikdy predtím mäso nejedol a takto hnijúce a pohádzané po zemi ho naplašilo.
Ako vykríkne, muz sa otocí a prehovorí hrubím, zahlieneným hlasom na malého chlapca:,, Vitaj, cakám tu na teba,,
Gustáv odpovie: Stratil som sa, a neviem nájist cestu domov. Je mi zima a chcem sa zohriat.
,,Nikdy si nemal odíst z domu, nikdy nechodit do lesa!,,povedal muž hrubím hlasom.
Chlapec sa lakne a spraví krok dozadu,ale potom znova pristúpi a povie ,,odkial to viete?,,
Muž chvílu váha, ale po chvíli povie:,,sadni si bližšie a zohrej sa,,.
Chlapec si sadne oproti ohnu na zem a vystre ruky abi podal mužovi košík plný hríbou.
Muž vystre lavú ruku a vytrhne košík chlapcovi z rúk.
Vtedy si Gustáv všimne že vôbec nepoužíva pravú ruku, ako keby ju mal prirasenú k telu.
Prehrba sa v nom, medzi hubami, akobi nieco hladal. Chlapec este nikdy nevidel ineho cloveka nez aký boli v dedinke.
Nesmelo sa opíta:,,kto ste?,,
Muž sa pozre na chlapca a povie ,, som starec ,, .Pomali si dá dole kapucnu, ktorá mu zahalovala tvár a
svetlo mesiaca odhalí jeho tajomstvo. Chlapec sa velmi zlakne a uskocí od ohna. Muž má na hlave velké nádory,
velké ako zemiaky a z niektorých z nich vyteká hnis.
,, Sedím tu už dlhé veky,,. Chlapec si všimne že muž je velmi starý a nohy má zapustené v pode, nevidí ich koniec.
Opíta sa ,,Co sa vám stalo?,,
Po dlhej chvíli odpovie.
,,Cakám tu na teba!,,
Chlapec sa nalaká, ale naslúcha dalej
,,Som starý a môj život už dlho nekoncí.
Trpím hladom a smedom už velmi dlho. Pojedam iba konáriky a vetvy a pijem iba vodu z mociaru.
Mäso navôkol sú telá, ktoré sa rokmi rozpadávajú. Môj trest je trpet až pokial neprídeš ty!
Chlapec sa spíta:,,Aký trest? Preco ja?,,
Starec pokracuje:,,Bol som chlapec, ked som prví krát opustil domov.
Opustil som domov pretože som sa chcel odvdacit dedovi a celej dedine.
Tak som išiel na huby, ale stratil som sa a uviazol v mociari už dlhé roky sa nemôzem pohnut z miesta,
pretože bahno v ktorom som mal nohy ztvrdlo a nohy mi obrástli korene starých stromov.
Na tomto mieste, pred dávnimy vekmi, som zabil starca, pretože trpel a chcel som mu pomôct.
Neumieram, iba cakám na smrt. Cakám na teba!,,
Gustáv pomali zacína chápat.
Na tele mi narástli tieto nádory, z ktorých mi vyteká hnis už celú vecnost.
Na tomto mieste, kde trpím, pretože starcovi, smrt som spôsobil.
Chlapec pristúpi k starcovi a obíme ho. Starec mu nieco pošepká do ucha a chlapec potichu vezme nôž,
ktorý si z domu zobral na huby a vrazí ho mužovi do chrbta.
Muž sa nebráni a v bolestiach zvískne a posledný krát hlavu zvesí k zemi.
Chlapec si sadne vedla neho a nohi ponorí do bahna.
(ak sa vám príbeh páčil, napíšte pošlem pokračovanie)
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár