napísal Jakub B., nepredajné, volne šíritelné

2.kapitola: Tom

Ludia sa po strate dalšieho clena dedinky dlho spametávali.
Rodičia sa nevedeli zmieriť s tím, že ich jediný syn je mrtvy a tak podnikali výpravy do lesou a hôr, len abi našli Gustáva.
Dalších šest rokov ludia z údolia hladali strateného syna, až kým Gustávov otec nezomrel.
Matkine zarmútenie nad ďalšou stratou bolo obrovské. Nikdy sa nezmierila so stratou svojho jediného dietata.
Ľudia z údolia pozorovali statočnost a odhodlanie Gustávovej matky.
Vo všetkom jej pomáhali a usilovali sa abi sa cítila čo najlepsie ,aj ked vedeli ,ze už nikdy nebude taká ako predtím.
Všetci jej chodievali pomáhať na pole a psychicky sa ju snažili podporiť. Najviac jej však pomáhala dcéra záhradníka Kara.
Kara bola výborná plavkyňa a taktiež mala vrodené psychologické cítenie.
Gustávovej Matke najviac pomohla psychicky, ked bola v tom najhorsom stave. Matka jej zato bola velmi povdacná.
Bola sklamaná zo života a sama seba sa pítala, prečo musí tolko trpieť?, prečo jej príroda zobrala syna a manžela?
Po šiestich rokoch hladania sa ludia zmierili s tím, že Gustáva už nikdy nenájdu,
a tak už len sama chodievala na úpetie skalného svahu a odtial pozorovala celý kraj.

Jedného skorého letného rána sa vybrala do mlynu. Zo sebou si zobrala iba tri vrecia s pšenicou. Bola to už stará žena a tak
chodila veľmi ťarhavo a pomali.Už tolko neuniesla ako zamlada. Cesta ku mlinu jej často trvala aj dva dni.
Velmi rada cestou pozorovala prírodu. Páčilo sa jej keď vtáci spievali svoje štebotavé orchestre a vlci
vili svoje vecerné árie až k oblohe. Naplnovalo ju to pocitom nádeje a dodávalo jej odvahu.
Cesta bola dlhá a tak si spievala piesne z mladosti. chodník viedol cez luky a lesy a cez most cez rieku.
Nohami šlapala po vyšlapanej cete, udupanej od kolies vozou.
Keď dorazila do mlina, privítal ju mlinár a jeho syn. Obaja tu žili a poctivo mleli pšenicu pre ľudí z údolia.
Bol to mladí chlapec s otcom, ktorý mali svoju prácu radi. Matka si s nimi vzdy vedela co povedat,
boli to velmi priatelské povahy. Dom mali postavení nedaleko mlyna, abi nemuseli chodievat daleko.
Pri dome mali postavenú sípku na pomleté obylie a často v nej uskladnovali aj konope a ľan,
ktoré používali aj pri dalšom spracovaní.
Pozvali matku do domu.
Chlapec jej naplnil mechy a otec jej pripravil šálku horúceho čaju, ktorý jej pripravil na piecke.
Matka sa dlho nezdržala a odišla.
Neďaleko chatrče tiekol potok, a popri ňom isla kamenistá cesta až k mostu. Most bol zkonštruovaný z dreva,
kedze sa ponom prevážalo obylie, bol správne vystúžení a vydržal aj vedší nátlak.
Matka ponom prešla a pomali sa blížila k lesu, kadial išla cesta. Pomali sa začalo stmievať a
žena si potrebovala nachvílu odpočinúť. Sadla si na kraj cesty, oprela sa o jeden z mechou a zaspala.

Pochvíli sa zobudila na podivný zvuk vychádzajúci z lesa. Jemný,tichý nárek spoza kopca.
Vstane a ide za hlasom. Potichu kráča a načúva hlasu.
Cíti ,že je čoraz bližšie a bližšie, až príde na konec kopca pri medveďiu jaskyňu. Tam zbadá malého chlapca,asi vo veku
troch rokou ako plače a narieka, a okolo neho sedia dve medvedičatá. Ich matka išla zrejme na lov,
a preto sú iste také vylakané, pomyslela si žena. Potom zostrí svoj zrak na chlapca, ktorý tak narieka.
Vydí, že má odreté koleno, tak k nemu príde bližšie a začne ho hojdať v náručí. Kolienko mu opráši od hliny a prachu.
Dve medvieďatá sa motajú okolo nej, akobi sa tiež chceli maznať zo starou ženou.
V hlave sa jej rodí vela otázok: ako sa sem dostal? odkial je? a mnohé iné.
,,Nechám ho tu, alebo ho zoberem zosebou?,,povedala si v duchu. Určite sa o človeka vie lepšie postarať človek než medveď,
tak ako sa o svoje deti starajú vtáky alebo líšky. Zene je hned jasné čo má spraviť, a tak odíde,
kým ju nevidý medvedica. Predsalen bi to nebolo rozumné, matka svoje dieta vzdy chráni aj ked neni jej,
ci už je ludské alebo zvieracie. Rýchlo sa poponáhla na cestu a uteká do dedinky. Mechy nechala pri ceste pretože
nemyslela na nič iné, než na dieťa. Jedno už stratila a o dalšie, aj ked nebolo jej, bi už prísť nemohla.
zena zíde do dediny s chlapcom v náručí a celá dedinka sa zhromaždí okolo zeni abi vydela dieta.
Vsetci sa pítajú rôzne otázky a keď im žena porozpráva celí príbeh, zmlknu a pozorujú správanie dieťata.
Dieta sa nijak nelíšilo od iných detí v dedine. Nikto nevedel odkial mohlo dieta pochádzat, ked v dedine sa žiadne,
v takom malom veku nikdy nestratilo. Žena mu dala meno Tom, pretože jej pripomýnala jeden
starí príbeh o chlapcovi nájdenom v horách- Tomovi Bombadilovi, ktorého matka bola zem a otec boh.

Matke sa zmenil život, o chlapca sa starávala z láskou a nehou, už vedela že má pre koho žiť.
Chlapec ju lubil ako vlastnu matku, no netrvalo dlho a o pár rokov nato žena umrela.Chlapec mal vtedy šest rokov.
Bol jej vystrojený slávnostný pohreb, a na jej hrob zasiate tie najkrajšie kvety z celého kraja.
Celá dedinka za nou spomínala ako na veľkú bojovníčku, pretože celí život od straty syna bola iba trápená a ustráchaná.
Ľudia hovorili, že Tom jej predĺžil život aspon o tri roky života. Ako žena zomrela zmyzol aj Tom.
Niektorý tvrdia, ze ho vydeli krácat k lesu, kde na jeho okraji sedela veľká medvedica s dvomi manšími medveďmi.
Od tej doby o nom už nikto nepočul.

 Vymyslený príbeh
Komentuj
Napíš svoj komentár