260 dní v roku mám opicu, mohli by ste vtedy byť prosím všetci potichu?

Bol pondelok.
Začínal nový semester, tri mesiace opäť budem vo svojej koži.

V špinavej koži špiny.

Na túto príležitosť som mala pripraveného zo pol litra Jamesona, ktorý sa mi stal obľúbeným nápojom na pomätené večery.
Nedočkavo som čakala na zajtrajšok, nech sa najebem.

Rozjebem na špinu.

A budem zasa vo svojej koži.

Príležitosť mi zaklopala na rameno o 24 hodín skorej cez ponuku prísť si povínkovať o pochodie vyššie.
Chvíľu sa tvárim, že váham, nech spolubývajúce nepičujú.

Prídem do izby, sedia v nej dvaja demotivovaní záhoráci.
V tej chvíli začínam byť namotivovaná ja.
Jeden z nich je velké neznámo, tak testujem čo je zač prijebanými rečami.
Prešiel výberovým kolom.

Nereaguje na prijebané reči a vie vypiť. A och áno, je jebavý.

-------------------------------------------------------------------------------------
Peťo ty si tak strašne jebavý,
že môj frajer ma už nebaví...
-------------------------------------------------------------------------------------

Jebeme sa do mesta.
Jebeme si do seba.
Definitívne je rozhodnuté keď zakotvíme v bare a púšťame sa na lov.
Môj lov na obete pre NEHO.
Prijebané piče s mozgom utopeným v alkohole neprestávajúce túžiť po skutočnej láske ktorú určite stretnú naliate na diskotéke.
Nepopieram, sú to častokrát zábavné dievčatá, na počkatie vedia vysvetliť prečo je štúdium politológie, sociálnej práce či chovu akvarijných rybičiek tak náročné... ako vravím častokrát sú fakt vtipné.

Chlapec však kazí plán, ktorý sa snažím rozdýchať.
Kurvu si už vybral.
Vybral si mňa.
Váham.
Naoko.
V skutočnosti ho v myšlienkach už jebem a presne to mi jasné že srší z očí.

------------------------------------------------------------------------------------
6 píč okolo mňa a jebal by som všetky
------------------------------------------------------------------------------------

Ideme si to vzadu v boxe, ideme si svoj svet, svoj štýl, nabiehame na moj -pojeb ma jak špinu- mód.
.............................................................

Kráčajúc naprieč Nitrinkou si robíme pauzičky.
Pauzičky na nenápadné, nesmelé dotyky.
Viete, jako že ma opre o múr a porobí rukou.
Viete, jako že si otestujem čo má v gaťoch a s úsmevom a spokojnosťou hodnotím toto zistenie pozitívne.

Tam večer končí.
Pri nenaplnej jebačke dvoch zosúladených bláznov, ktorým ide o to, aby mal život svoj rozmer.

Sex, chlast, myšlienky na ďalší sex a ešte jeden.

------------------------------------------------------------------------------------
píše, pije, že má občas ráno pocit že to neprežije,
ďalšia flaša vína a nie že nie...
------------------------------------------------------------------------------------

Čaute.
Mám 21, študujem štvrtý ročník vysokej školy v Nitre a mám to rada.
Mám to rada na tvrdo, s prímesou neznáma, s kadejakým cudzím čurákom, ktorý mi to spraví kedy mám chuť aj keď nemám chuť.
Mám rada sex, mám rada ľudí, ktorí sú natoľko uvedomelí, že ma za to neodsúdia.

Milujem svoj život, avšak nie som si istá, že sa mi páči, že ho milujem.

-------------------------------------------------------------------------------------
Neskúšaj to robiť jak ja, mohlo by ťa vyjebať.
-------------------------------------------------------------------------------------



Čekuj, môj denník je napísaný rumom.

 Skutočný príbeh

13 0 0 0 0

Komentuj

12 komentov k blogu