Stres.
Smiech.
Rozčarovane pozerám okolo.
Do zadku ma šťuchá ranná erekcia nejakého chlápika.
Pátram v mysli, ako sa tam asi mohol ocitnúť.
... ... ...
Ano, je osem hodín večer, k nám na privát prichádzajú ľudia, chystáme žúrik. Bude peklo, dnes sa mám chuť baviť jak utrhnutá z reťaze.
Ano, je pol jedenástej a opúšťame byt, ideme rozbiť mesto.
Ano, jebe mi v hlave, správam sa jak keby mi patrí celý parket nevynímajúc čurákov, ktorí slintajú za každým mojim pohybom.
Ano, vyberám si jedného, on bude vyvolený.

- neni tupá, na pohyb skúpa, je z reťaze odtrhnutá, nedá sa na ňu nekukať jak krúti tú riť! -

Nie, nemám spomienky na ďaľšie udalosti.

-V hlave mi hrá opica na činely, stádo slonov,
asi som mal ísť včera fakt skorej domov-

Chlápik vedľa mňa sa prebúdza.
JO!
Už sa teším na tie pochabé pohlady, hľadanie odpovedí na otázky, ktoré prinieslo toto vyjebané ráno.
Miesto toho sa otáča, prehadzuje si ruku cez moje nahé telo a mne bleskne hlavou, že asi má chuť na druhé kolo.
No on sa len pomrví a pritúli si ma.
Je mi nádherne.
Prekvapivé ráno.
AU!
Spomienka.
Je to prakticky môj spolužiak, študuje rovnaký odbor, len o rok nižšie. Bude prúser, je to dobrý kamoš môjho spolubývajúceho.

-záblesky geniality, úlomky šialenstva-

Osadenstvo nášho bytu odchádza do školy, bez jedinej otázky vedia, že sa ma nemajú snažiť vykopať z postele -ako vždy- ale bez slova odísť.
Ostávame sami. Vstáva z postele, obzerám si jeho nahé telo pritom ako sa oblieka.
Je -kurva- NÁDHERNÝ.
Odchádza z izby, hľadám odpovede...
Je späť, podáva mi pohár vody.
Nasleduje kúpelka, mývame sa, čistíme si zuby.
Následne padáme späť do postele, ja v nohavičkách on v trenkách a tričku. Nie na dlho.
Je -kurva- NÁDHERNÝ.
Nesexujeme, ležíme vedľa seba, rozprávame sa a vychutnávame si primitívnu jednoduchosť okamihu.
Najnádhernejšie chvíle sú dokonalé ich primitívnou jednoduchosťou.
Počúvam jeho hlboký flegmatický hlas a chcem mu vykričať, že hovorí presne to, čo mám na duši, no nechcem ho vylakať, predsa len, je to cudzí týpek, s ktorým som sa náhodou ocitla v posteli...
Riešenie prichádza samo, pritom ako ma bozkáva, mi vraví, že "ríkám" presne to, čo má v hlave. Že k tomu ani nemá čo viac dodať.
Ani neviem ako, prechádza päť hodín a on musí ísť...
Ostávam v celom byte sama, triedim pocity.
... ... ...
Ráno je to takmer cudzí kokot, večer stojí opäť pri mojich dverách, vyzlieka ma a už opäť padáme do postele.
Obaja vzrušení, no nesexujeme. Akosi sme sa naladili na rovnaký kanál, vychutnávame si tú elektrinu, ktorou je nabytá celá miestnosť. Respektíve, ja to tak cítim.

-svet je úžasné miesto kam sa narodiť-

Ďaľšie spoločné ráno, budím sa na to, ako mi svojimi rukami skúma telo. Keď vidí, že som hore, pritúli ma tak, ako to vie len on.
Nebránim sa, už teraz viem, že by som pre neho spravila čokoľvek.
Vstáva, ide sa obliecť, nachystať, má školu... Ešte na chvíľu padá ku mne do postele a...
Odchádza.
... ... ...
Som v tom.
... ... ...

 Blog
Komentuj
 fotka
takzvany  8. 10. 2011 12:20
takto blog znie, keď ho človek zažije. blahoželám k blogu i k stavu.
 fotka
neoriginalna  8. 10. 2011 12:47
 fotka
acvd43xa7w  8. 10. 2011 13:09
cii pana do pana!
 fotka
33deniska33  8. 10. 2011 16:21
Babááá ?? asi máš dosť blízko k skupine Moja reč že hej?!
 fotka
erika178  8. 10. 2011 22:45
Záblesky geniality, úlomky šialenstva ( moja reč ? ) Geniálny blog, toto raz chcem zažiť a ten pocit z nejakého chlapa : Je -kurva- NÁDHERNÝ.
Napíš svoj komentár