Skroskotanes, sám na ostrove, sám len so svojimi myšlienkami a Grunhildou.............!

Ahoj Nálezca môjho listu !

Ako sa máš? Čo nového doma?

Ja sa mám zle a som mimo domova už dlhšie ako štyri roky. Ako je to možné? Pred 1487 dňami (keď sa ti stane to čo mne , rátaš každý deň) som išiel navštíviť tetu, ktorá býva v Amerike.

Letel som prvýkrát v živote lietadlom. Najprv sa vo mne prebudil neznámy pocit vzrušenia, že letím. Pocit sa ma držal skoro polovicu letu, dokým nás nezastihla silná búrka a naše lietadlo sa nezrútilo do Tichého oceánu. Spadli sme do vody, rýchlo som sa kraulom dostal cez uličky k dverám a skôr než sa lietadlo ponorilo na dno som vyšiel von. Vyplával som na hladinu a dobre som sa poobzeral. Nikde nebolo nikoho. V blízkosti som videl malý ostrov.

Doplával som tam. Bolo to veľmi namáhavé sa tam dostať, bolo to ďalšej než sa zdalo. Prvé moje pocity boli: strach, úzkosť a zúfalstvo. Prišiel som na pláž a sledoval som rovnú hladinu Tichého oceánu. Zazdalo sa mi, že niečo vidím. Nie niečo, niekoho!

„Oh ,nie!“ pomyslel som si. Priamo na môj ostrov pláva Grunhilda, ryšavé, pehaté, švédske čudo. Prišla ku mne a objímala ma celé hodiny. Potom mi začala rozprávať niečo svojou „hatlaninou“. Ústa sa jej nezastavili ani teraz, teraz po viac než štyroch rokoch. Stále nás nikto nenašiel a mňa nezachránil.

Ostrov je veľmi malý. Dokonca menši než dediny pri Šamoríne. Nie je tu žiadne jedlo, dookola jem oba kokosy a pijem kokosové mlieko. Neviem ako dlho to ešte vydržím, som neustále hladný. Grunhilda zrejme taký problém nemá, lebo za ten čas čo sme tu pribrala minimálne sto kíl, možno stojeden. Potreboval by som tu nejakého spoločníka, ako Robinson mal Piatka. Samozrejme mám tu Grunhildu, no tú beriem skôr ako domáce zvieratko.

Nestrácam však nádej, že sa odtiaľto dostanem. Včera priplavilo na breh sklenenú fľašu (v ktorej Ti aj posielam tento list, prepáš no obálku som tu nezohnal). Vďaka tomuto nálezu verím, že blízko je civilizácia. Ak sa ti tento list dostane do rúk, tak vyšli prosím pre mňa pomoc.

P.S Prosím rýchlo, začínam byť skutočne zúfalý. Zistil som to dnes. Pri sledovaní Grunhildy som si na stotinu sekundy pomyslel ,že je to celkom fešné dievča, čo je jednoznačne dôkaz môjho zúfalstva.

S pozdravom Benzin.

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu