jemne sa klže po vzduchu ani čo by vo svojom odraze druhej dlane, tak blízkej a predsa nedosiahnutelnej......
Končekami prstov naráža na nepatrné hrboľky studenej reality v snahe vzpružiť spomienku teplého dotyku spoza priepasti......
Len nepatrne vlákna pavučín túžby pútajú dlane k sebe, vlákna tak tenké , priesvitné, tak krehké....
Chvejúca sa dlaň v návale jemného vánku prepadá panike vidiac trhajúce sa vlákna nádeje na osud, po ktorom túži.....
Strachom poháňaná dlaň vo svojej snahe zanecháva na ostrých výčnelkoch krvavú stopu svojej beznádeje..........
Dala pre svoj sen všetko, všetko čo mala... nie, už nie je vrúcnou mäkou dlaňou len umierajúcim pahýľom, kosti bez mäsa, vyčerpané nič............
posledný pohlad patrí odchádzajúcej mäkkej dlani...............
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
1
tequila
25. 9.sept. 2022 00:59
to znie veľmi smutné, snad si uz ok
Napíš svoj komentár