plamene ziariveho a temparemetneho ohna prave palili dalsiu tvar. Bola to tvoja tvar moja laska. Bola tvar minulych dob ked si ziarila stastim, ked bolo este preco. Na tej fotke umiera ja ina tvar, moja tvar, Moje stare ja, pre ktore bolo len stale pritomnost. A mozeno ze prave pritomnost ma dotiahla tam kde som. No nezmenil som sa a stale je pre mna len dnes. Ano i dnes ta milujem ako nikdy  a nikdy som ta nemohol milovat ako dnes. No nase strae tvare na fotke to uz nevedia, tie nevedia nic, tie sa tesia pritomnosti okamihu kym im oranzove plamene nesposobia neprijemne pluzgiere na ich podobizni, Vstal som z pohodlneho kresla pri krbe a analial som si len ďalší pohár tekutého moku, ktory si nazyvala zivotabudicom. Kvapky tekutiny lenivo naplnovali moj pohar. Ked ale jeho hladina bola postacujuca, prilozil som si ho k peram a par kvapkam dovolil vniknut do mojich ust. Zo zvyskom som sa posadil naspäť a pozrel nostalgicky na to čo ostala po dobe minulej.  Polozil som pohar na stolcek vedla kresla a vzal do ruk krabicu so spomienkami. vytiahol som dalsiu fotografiu na ktorej tvoja tvar ziarila stastim a trochou slahacky, ktorou si mala pokryty pravy kutik. Jedla si na nej jahody, ktore si si zvodne namacala v slahacke. Na sebe s mala svoje oblubene saty. držiac fotku som sa zahladel do krbu a bez myslienkovito ju hodil k tym ostatnym fotkam z ktorych ostal uz len prach.


Plamene ju spociatku skoro vobec neprijali no ked som ich oblial tou etanolovou zbrndou s pohara isla fotka na dracku. plamene sa pretekali o ktory ju dostane skor. o to ktory spali tvoje poprsie a kusok jahodovej stavi co sa ti uchytila na brade.  A takto som palil posledne kusy toho co ostali na tomto svete z teba. posledne okamihy tvojho stastia a smutku. Tvoje nadychy zachytene v case. povedala si ze ta uz nkdy neuvidim. klamala si. klamala si tak ako vzdy. Neuspecne a prehladno. Vedel som ze ta uvidim a ze pocitim teplo ktzore sposobis v mojom strdci. len ty si to nevedela. Ano to tie fotky. Posledna hmotna vec co po tebe ostala, teda okrem tvojej hnijucej mrtvoly na cintorine v hrobe, ktoreho nahrobny kamen nesie len napis. ,, Umrela a co ??,, Tak ako si si priala., tak ako si si to objednala. Tak ako vzdy, Vzdy si chcela mat nad vsetkym konrolu. len nad jednym uz ju mat nemozes, Chcela si aby som si nechal na teba pamiatku, pamiatku na statsnu pritomnost. No asi si nikdy nepochopila ze nikdy nebola pritomnost tak realna tak ako dnes. prave palim tvokj odlaz, hoci si ziaden nezanechala, len svoju minulost,. Minulost ktora odkvitla s tvojim rozhodnutim,

Zobral som do ruk celu krabicu  a razne som sa s nou postavil. nemal som cas rozmyslat nad kazdou jendnou tvojou fotkou. Bola si uz mrtva a navzdy uz budes tak ako vzdy, A ajpreto som obratl krabicu hore nohami a vysipal ju v ustrety slastneho ohna.


chcela si to mas to.




krabicu sim hodil so ohna za fotkami o nieco neskor. Presunul som sa ku krafe a jej obsaj som vylail tiez do ohna, potom som ju hodil do kuta, kde s temnym prasknutim skla sa robila na stovky nevyplakanych slz.


prehodil som si na seba jeden zo svojich ciernych plastov, a vysiel zo svojej chaty do husteho  lesa.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
tequila  29. 7. 2023 23:55
epitaf "umrela a co?" je dost super
Napíš svoj komentár