Bol krásny,teplý a slnečný deň.Pamätám si,že som mala krátke šortky a moje obľúbené biele lodičky.Klopkajúc opätkami som vstúpila do miestnosti,kde sedel on ! Sympatický mladík s pohľadom očarujúcim,no zároveň temným a tajomným.
Stačil jeden jeho pohľad a ja som bola mimo,úplne mimo ! Na jeho otázky som len koktavo odpovedala.Našťastie bol so mnou otec,ktorý celú situáciu zachraňoval.Išlo o vybavenie jednej veci,ktorá trvala asi 20 minút,no ja som nervozne prešlapovala z nohy na nohu,lapajúc po dychu.Otcove "ďakujeme,dovidenia" mi padlo veľmi vhod a ja som konečne utekala von,na vzduch,nadýchnuť sa a spamätať sa sama zo seba. ,,Čo to sakra bolo?",spýtala som sa samej seba.Bola som zdesená z toho čudného pocitu,ktorý som mala.Mlčky som odcupitala domov.Sadla som si za počítač,aby som si pozrela nové meily a tam ma čakal i jeden od Mareka.Presne od toho Mareka,z ktorého sa mi tak triasli kolená.Mala som strach to otvoriť,no zvedavosť bola silnejšia.Bol milý,písali sme si celé hodiny,až kým sa nezjavil pred našou bytovkou.Volal ma dole.Uf,to bola panika ! Na jednej strane som nikam nechcela ísť,no na druhej ma to veľmi ťahalo ísť za ním. Stretli sme sa,bola som šťastná.Mal rovnako oplzlý humor,ako ja. Doteraz netuším,či je on z inej planéty,ale od prvého momentu som vedela,že všetko s ním bude iné.A aj bolo ! Začali sme sa pravidelne stretávať,tešila som sa každej jednej smske od neho,milovala som každú minutu s ním.Sedávali sme po večeroch v jeho aute,púšťal mi hudbu,ktorú mal rád,bola mimo môjho vkusu,no mne to bolo jedno.Bola som šťastná a spokojná.Až do chvíle,kým som nezistila,že nie som jediná.Mala som obrovskú zlosť,naňho,na ňu,na celý svet.Chcel mi všetko vysvetliť,no moja hrdosť bola príliš silná.Uvedomovala som si svoju povahu,no niekedy som sa nevedela kontrolovať.Viem,že keby som jednala s chladnou hlavou,možno by bolo všetko iné,ale ja nič neľutujem,Viem,že život prináša veci ,ktoré sa dejú presne tak,ako majú.Chcela som naňho zabudnúť,no nedalo sa.Túžila som vidieť ho,aj keď bol zadaný,tak veľmi ma priťahoval.Dlho som hrala ľadovú kráľovnu,ale on presne vedel,ako na mňa.Opäť sa všetko opakovalo.Nočné stretnutia v aute,jeho bozky..milovala som jeho bozky...A keď prišlo k našej spoločnej noci..Ach ! Aj teraz ma mrazí.Bola som v siedmom nebi.Mala som ho celého,bol pri mne,vychutnávala som si každý kúsok jeho tela,jeho pery,ušká,dokonca aj jeho znamienka mi prišli roztomilé.Chcela som sa pri ňom zobudiť,no on odišiel.Nechal ma tam samú a ja som sa cítila,ako handra.Vždy bol tajomný,nikdy som nevedela,čo si myslí,nikdy mi nič nepovedal,len ma proste nechal tak.Stále viac a viac som pociťovala,že k sebe nepatríme.Veľa sme sa hádali,ja som žiarlila na jeho priateľku,veľakrát som jej chcela napísať,no vždy som sa zasekla a povedala som si,že prečo jej mám ubližovať,veď ona za nič nemohla.Neviem prejavovať city,preto som Marekovi nikdy nepovedala,že som ho mala rada.Veľa som kôli nemu plakala,no neľutujem,ani jednu slzu.Naučil ma veľa vecí,o ktorých ani len netuší a ja som rada,že bol v mojom živote.Teraz má novú priateľku a je šťastný.A ja chcem ,aby bol aj naďalej...
Dúfam,že môj ozajstný princ je už na ceste za mnou
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár