Bože, kam som sa to dostala? “ Pýtala sa v duchu po precitnutí z bezvedomia. Poobzerala sa. Bola v akejsi miestnosti bez okien spolu s ďalšími mladými ženami. Bola nádherná. Steny boli potiahnuté tmavomodrým brokátom ozdobené zlatými hviezdičkami a zo stropu vysel luster ako ozajstný jagavý mesiac z ktorého sa šírila nielen nejaká omamujúca sladká vôňa, ale aj ružovkastý opar. V strede miestnosti priamo pod lustrom stál dlhočizný stôl plný dobrôt. Vo vázach obrovské kytice nejakých exotických kvetín a plné karafy podla všetkého červeného vína. Okolo stola stoličky potiahnuté rovnakým brokátom ako steny len dve na čele stola boli akým si trónom ozdobené zlatým trojzubcom. Nechápala čo sa to deje, ale všetka tá krása jej naháňala hrôzu. Všimla si, že všetky tie ženy sú oblečené do rovnakých ohnivočervených krátkych šiat bez rukávov s otvoreným chrbátom. Pozrela sa na seba a s hrôzou zistila, že tie isté šaty má na sebe aj ona.
„Čo sa stalo s tým neznámim z lesa? “ Prebehlo jej myslou, ale veľa času na premýšlanie nemala lebo odniekal sa práve vynoril dlhý rad čudne naobliekaných ľudí. Asi desať chlapov v čiernych plášťoch a v kapucniach s rožkami a maskami na tvári. Štyria niesli v rukách hudobné nástroje a usadili sa na konci miestnosti pod veľkou palmou v kvetináči zamaskovaným tak, že to vyzeralo akoby rástla na peknom zelenom kopčeku. Šiesti niesli podnosi s pariacimi sa misami. Za nimi nasledovalo päť žien v červených plášťoch s červenými kapucňami so zlatými rožkami a červenými maskami na tvári. „Bože mô, ja som v pekle.“ Napadlo jej a spomenula si na slová neznámeho z lesa. Potom nasledovali asi desať chlapov v rovnakých červených plášťoch a kapucniach so zlatými rohmi a maskami. A rad uzatvárali žena s mužom tiež oblečenými v červenom, len medzi rohmi na kapucni mali zlatú korunku.
Tí čierni položili mysi na stôl a úctivo sa postavili bokom k stene kým sa červený pousádzali. Potom sa pobrali k mladým vystrašeným ženám a priviedli ich k stolu. Už si myslela, že na ňu zabudli alebo si ju nevšimli, keď jeden z červených dal znamenie, aby priviedli aj ju. Uvedomovala si, že je v pasci a že nemá kam ujsť, tak sa poslušne nechala priviezť k stolu.
Po chvíli sa tí dvaja s korunkou postavili a ako na povel sa zdvihli všetci ostatní.
Zobrrali do rúk čaše obrúbené zlatom, ktoré medzi časom čierni naplnili vínom a hlboký mužský hlas prehovoril: Milí pekelníci... Na chvíľu sa odmlčal a prebehol zrakom po všetkým prítomných. Dovolte, aby som vás opäť privítal na ceremónii prijatia nových čarodejníc do cechu čarodejníckeho. –Čarodejniceee! Vykríkla a vyskočila zo stoličky. Rozbehla sa ani nevedela kam, ale dvaja čierni sa na ňu v momente vrhli. –Ja nie som čarodejnicaaa! Ja nechcem byť čarodejnicouuu! Vrieskala brániac sa zo všetkých síl.


Pokračovanie nabudúce

 Napínavý príbeh
Komentuj
 fotka
johnysheek  14. 5. 2009 07:57
Len tak dalej milacik, uz to zacina naberat formu

Tesim sa na dalsie
 fotka
mariamagdalena  14. 5. 2009 13:50
Kristi je to super
 fotka
alfinko  14. 5. 2009 19:15
Ked ta pustia dufam ze budes pokracovat.
 fotka
landy  14. 5. 2009 20:23
Bianca odkial ta maju pustit?
Napíš svoj komentár