Na špinavej dlážke nejakej tmavej smradlavej miestnosti bez okien ležal hrubími povrazmi zviazaný Michaielo.
Zo všadial mu tiekla krv. Pery mal napuchnuté a preťaté, a krv mu z nich pramienkami tiekla dolu bradou.
Nos mal vykrivený do čudného uhla a krv z jeho nozdier mu pomaličky tiekla do bolavých úst.
Na ľavom líci sa mu ťahala dlhá rezná rana, od kútika oka až po bradu, a oko nad ním bolo také napuchnuté, že vyzeralo ako nejaké čudné exotické zvieratko, ktoré je chytené do pasce a snaží sa silou mocou uniknúť.
S námahou pootvoril bolavé ústa a snažil sa jej niečo povedať, ale z jeho hrdla vyšiel len tichý neartikulovaný šepot.
Vrhla sa k nemu na kolená a priblížila svoju tvár k tej jeho tak blízko až sa jej pery dotýkali jeho krvavých.
Miláčik...miláčik! Naliehavo šepkala dúfajúc, že bude mať silu povedať aspoň jedno jediné slovo...hmm, meno svojho vraha.
Nepovedal však nič, len svoje zdravé oko na ňu upieral s toľkou bolesťou až to nevydržala a zarevala ako zranené zviera.
Povrazy ktorými bol zviazaný tak, že sa nemohol ani pohnúť boli presiaknuté jeho krvou a ona si uvedomila, že po ničom tak netúži ako po pomste.
Postavila sa a začala sa okolo seba obzerať. Hľadala niečo čím by svoju lásku vyslobodila z tých povrazov.
Napokon našla vyskakovací nôž pohodený len tak v kúte miestnosti. Rýchlo ho schmatla a pribehla k Michaielovi. Prerezala mu povrazy ktorými bol doslova omotaný a pomaly nežne ho začala z nich vyslobodzovať.
Až vtedy si všimla že má rozmliaždené chodidlá a žlté tričko na ňom držali len tie prekliate povrazy. Bála sa ich spod neho vyťahovať, aby mu ešte viac neublížila, tak ich nechala tak a vstala.
Vyzliekla si bundu a prikryla ňou jeho zúbožené telo, potom znovu schmatla nôž a vybrala sa pohľadať toho hajzla ktorý takto ublížil jej Michaielovi.
Vyšla na tmavú chodbu a pobrala sa na poschodie. Opatrne kráčala hore špinavými vrzgajúcimi schodmi až sa dostala na jediné poschodie tej ohavnej budovi.
Druhé dvere z prava boli otvorené a okrem slabého svetla z nich vychádzali aj tiché vystrašené mužské hlasy. Silnejšie zovrela nôž v ruke a vykročila tým smerom.
Zastala dva kroky pred nimi a napla sluch. Teraz už jasne rozoznala dva rozdielne hlasy, ale nepoznala ich. Opatrne nazrela dnu a zistila že sú na mol. Potešila sa lebo to jej uľahčí robotu.
Využijúc moment prekvapenia vtrhla dnu a vrhla sa na toho ktorý sa jej zdal byť menej ožratý. Už sa nestarala čo sa s ňou stane, bodala a bodala a pritom zúrivo vrieskala tie najvyberanejšie nadávky.
Miláčik preber sa...
Začula pri svojom uchu Michaielov hlas. Vystrašene otvorila oči a s plačom ho objala.
Bol to taký hnusný sen... Fňukala kým jej zasypával tvár bozkami.
Pozn; Sorry za pravopis, ale naozaj sa mi to nechce po sebe kontrolovať.
Napínavý príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
3
Napíš svoj komentár
a mlj názor poznáš ;o)