Obloha je jasná, obláčika niet Ani jej nahému telu vystretému na deke z mäkučkej trávi páru niet. Zlatý kotúč nad jej hlavou zavisne Žmurkne na ňu a vyšle svoj lúč, aby ju pohladil na stehne. Usmeje sa zmyselnými perami Zlaté slnko Re! Poď ma hladiť po tvári! Slnko chvíľu rozpačito rozmýšľa; Čo mám robiť, keď to telo ma tak láka? Ona zatiaľ na mäkučkej deke z trávi Telo svoje prenádherné zavlní. Slnko už viac nerozmýšľa, spraví hups A už jej hladká biele stehná, tak blízko jej lona a ďaleko od krásnych úst. Poláskaj ma teplým lúčom! Vraví ona. Slnko šalie, nič nevníma okrem jej lona. Poláskaj ma nežným bozkom! Nalieha. Tak dobre, týmto si ťa vezmem, už si moja. Vtlačil jej horúci bozk na ústa Potom po nej celej prešiel a vnikol do jej lona. Ona od rozkoše, či od bolesti... kričala Slnku však už bolo jedno jej chuť ho pálila. Ona kričí On zas vzdychá Nebo plače A zem zas stoná... Slnko sa milovalo, vošlo do jej lona Len chudáčisko nevedelo, že to bola Luna. Pseudoblog 3 0 0 0 0 Komentuj