Kde bolo, tam bolo...za siedmymi š. p. Lesy SR zhupľovanými horami, za siedmymi chemickými závodmi znečistenými riekami žil v zapadnutej podhorskej dedine, kde pred 22 rokmi skrachoval drevospracujúci štátny podnik, zamestnávajúc ten na 300 robustných chlapov, keď ho do svojich paprčí dostal istý mečiarovský privatizér, volajme ho Ceciľ Rubénius...aká bola pointa? Áno, v tejto dedine žil statný junák, lež slepý Jožo Driečny. Tento Jožo prebýval už 47. rok v rodičovskom dome, prespával pri elektrickom ohrievači made in Sovietsky zväz a sníval o tom ako porazí zlého draka a vyslobodí princeznú. A tak sa jedného dňa rozhodol, že sa vydá na vandrovku a uskutoční svoj odveký sen. "Mamo", zvolal Jožo pozerajúc do ošarpanej steny storočnej drevenice, červotočmi rozožranej a zatuchnutej od jeho starej mamy, "idem do sveta na skusy." A tak sa rozlúčil so svojou mamou, s rodičovským domom, netušiac, že sa rozlúčil s rozkladajúcim sa drevom. Vydal sa dolnou ulicou priamo k centrálnemu napájadlu a zrazu, azda na pol ceste, sa prepadol do kanalizácie a zlomil si väzy. Žiaľ, Jožo nemohol tušiť, že tej noci odmontovali kanalizačný poklop Dezider a István, pochádzajúci z neďalekej kolónie pre sociálne slabších spoluobčanov, a odviezli ho do zberných surovín, aby si za utŕženú výslužku zakúpili Toulén a bratsky sa oň podelili. Tak sa skončil náš príbeh o putovaní Joža za lepšími, svetlejšími zajtrajškami. Dobrú noc, deti.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
