samota bolí, pripomína bodliak v srdci
zaujíma sa čo si kto myslí a čo kto potrebuje
odkedy podal pomocnú ruku od neho niečo vyžadujú a každý len sľuby nasľubuje
len aby mal na chvíľu pocit že patrí do kolektívu v ktorom je využívaný
je rád že sa mu podarilo preraziť hradby okolia, preto mu nevadí byť zneužívaný.
Aj vták keď sa ochladí odlieta ďaleko preč tak len nestoj, opusť to miesto
namiesto tých úloh ktoré ho majú ponížiť a ktoré od neho dennodenne chcú,
nedovoľ aby ti šťastie ktokoľvek vzal, čo ti dáva silu vstať len ty dobré vieš to
choď za šťastím aj keď neveria že to dokážeš, sprav pre seba tú poctu!!
Koniec príde sám, nechoď mu prieč, radšej si oddýchni a obzri sa kam si sa už dostal
mrzí ma že Ašik veselé piesne spievať prestal
a po plači viac šťastný nezostal
môže sa snažiť ale ten úsmev jednoducho odletel
tiež som chcel pomôcť a nakoniec som zostal stáť vo vetre ako debil čo naletel.
Čo naletel a uveril všetkým prázdnym slovám
záruku na život nečakaj, tú istotu ti nikto nedá
na záver len odkaz všetkým bezchybným a múdrym sovám,
hľadíme na seba síce zdiaľky ale je smutne aká v tej diaľke vládne bieda.
A je mi úprimné jedno že sa nepáči ako sa hýbem z toho miesta
rany vylieči jedine čas a radosť do nového rána
tam, kde niekedy smutný Ašik ticho mlčal, dnes veselo si tlieska
lebo vtedy do nového dňa otvára sa brána.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár