pochybuješ o tom či ťa ma niekto rád.
Kráčaš po tej ceste, sprevádza ťa len temnota,
myslíš nato, že si neni tak krásna a bohatá.
Obzeráš sa na vôkol ale zbytočne,
pošmykneš sa a zostaneš ležať nehybne.
Čakáš na ten koniec,
čakáš kým zamrzneš.
No nevieš, že zamrznutá si,
odkedy si nahováraš nezmysli.
Pomaly zomieraš,
z posledných síl sa ešte obzeráš.
Jedna žena ti podá ruku,
prevedie ťa cez krásnu lúku.
Kde si?? V nebi?? Nevieš??
Predsa doma v objatí mami.
Vstaneš z tej cesty,
"Som krásna" - povieš si.
Chalan sa na teba usmeje,
a zistíš, že sa tvoje srdce smeje.
Chceš žiť lebo máš dôvod,
nech je akýkoľvek oplatí sa bojovať.
Nie je to vždy ružové ale pamätaj,
Viem, že si nádherná, tak si to do pamäti zamotaj,
a z tej priepasti temna sa vymotaj.
Si jedinečná a úžasná,
tak na duši nepadaj.
Nebudem to opakovať stále ako papagáj,
ale mysli nato že si vzácna a pre veľa duší potrebná.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár