kedy nebudem len ticho predstavy tvoriť
ako nestáť pripomínajúc nemý mohument
ale naopak chytiť tvoju ľadovú ruku a ten ľadovec zboriť
už nie som ten, čo srdce na dlani ponúka, nezostal som ním
rokmi mi vzali slová k tomu čo cítim.
Chcem aby krik bolo počuť aj keď je nemožne,
nemožne prekričať to husté ticho ktorého koniec niet
myslím, že keď je niečo nemožne, navzájom si pomôžme
seba sa pýtam, ako je možné že mi slová vždy vezmeš z mojich viet
možno sa len stačí započúvať do ticha ktoré pretnú slová Mám ťa rád
chcel som si nájsť chvíľu ale dnes viem, že zostanem len kamarát.
Chcel som si nájsť chvíľu vyjsť z tej tmy
lebo je v nej zima a málo miesta rásť
rozbehnúť sa za tebou lebo mi nejde vedľajšia rola v prítmi
je čas nájsť si tú chvíľu vystúpiť na svetlo, no slnečné lúče mnou začali triasť
vrúcnom objatí čo rozdeliť sa nedá si kryla svoju tvár
za roh si zašla s ním, bolelo to, ale pomohla si mi nájsť cestu z tmy ako zázračný lektvár.
Chceme si nájsť chvíľu čas aby sme mali niekoho radi
a aby sa našli tí, čo by ten pocit s nami zdielali
aby sa vrátil ten čo sa stratí a keď sa stane, že sa opäť vráti
druhý krát sa už pocity a slová ktoré našli svoj cieľ rozliali
aj keď to už nebude osoba ktorú sme si vysnívali a koho sme si priali,
našli sme chvíľu na moment, ktorý sme láskou druhým dali.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár