objíma sa dievča s chlapcom
on cíti, že chce byť iba s ňou
aj keď ona čaká že ju prevedie tmou
čaká že ju pozve, že ju pozve domov!!
Dievča cíti že sa opäť ocitla na tenkom ľade
on hľadá spôsob ako sa nestratiť v jej pohľade
pri cestách lampy s ich žiariacou mocou
videl v nej svetlo jasnejšie, svetlo blúdiace nocou
V rukách drží jej stále teplejšie dlane
priblíži ich k perám a nežne pobozká ju na ne
pritiahne ju k sebe, a ona sa schúli v spoločnom objatí
prestáva sa mierne triasť, prestáva sa cítiť ako v ľadovom zajatí
Skôr než zavrela oči uvidela chlapcov jas,
cíti sa v bezpečí, cíti, že s ním chce objaviť viacej krás
nasledovala chlapcove kroky s očami stále zavretými
v tú noc nepriznala že dýcha s citmi nedávno oškretými
A už nečaká pozvanie k nemu
sama sa prekvapila, sama nečakala zmenu
on pohladí ju po tvári a pobozká na líce
cíti ako ho pevne zviera okolo pása síce,
nechcel ukončiť ich tanec ani dážď dopadajúci na nočné ulice
Prekrýva sa vietor s dažďom,
objíma sa dievča s chlapcom
on cíti, že chce byť iba s ňou
aj keď ona čaká že ju prevedie tmou
a už nikdy jej nedovolí zostať samou...
Cítia nežné vibrácie medzi perami,
mlčia a smejú sa zároveň, smejú sa očami
cítia, že ich chvíľa je večná, že je nebeská
odhrnie jej opatrne pramene vlasov z tváre, a
chlapec dievča letmo pobozká...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár