Veď teba miluje každý ale nikto nie tak ako ty sám
to že, ťa pozdravím a prijmem tvoju dlaň ešte neznamená že som tvoj kamarát,
priateľ, brat, úsmev v mojej prítomnosti ale mimo dohľadu nastáva skrat
nemám pocit že by si sa bol aspoň otočil keby padám,
sme úplne iní ale prehovoriť zopár prázdnych slov ešte zvládnem, hádam.
Zaujímal by ma dôvod,
prečo mať rád a prerušiť kvôli tebe spánok
keď ty ma počas mojej nepozornosti hádžeš do vôd
pozdravíme sa ale naše mená sa nikdy nezapíšu do rovnakých pozvánok
a možno medzi nás zablúdi úsmev
veď je to len výstižný tichý a tajomný spev
ktorý určuje smer, smer, ktorý nás núti kráčať od seba chrbtom, vážne neviem čo si si myslel
keď zvýšiš hlas na celé okolie akoby každého zaujímalo čo ťa trápi tak vo mne iskrí hnev
so svojou samoľúbosťou a falošnou úprimnosťou si môjmu pohľadu na teba sám prispel.
Je mi úprimne fuk
že vo vašom svete vládne hluk,
vo svete kde každý chce každému zlámať krk
vo vnútri niet svetla ktoré by chránilo pred príšerami
kde jeden riadi kroky všetkým, no pri mne to len skús
vo svete kde sa niekto drhne jedlom a smiechom, pozor len sa nezadus
na mieste kde sa musel človek naučiť ticho plakať perami,
ústami, ktoré treba zamknúť zámkom
posielaš ľudí do pekiel a potom bozkávaš matku týmito perami
je mi úprimne fuk kto sa posadil na kreslo čo z nulu sa stáva všemohúcim pánkom
len pár slov dnes treba mi,
som šťastný že som sa naučil žil so svojimi chybami
žijem a jedného dňa zomriem s vyrytými ranami
ktoré myslím, že pália každého a kam sa pohneme oni idú za nami.
Už od detstva mi každý opakoval aby som sa učil
a učím sa doteraz aj keď v škole len prekračujem rieku
vedel som že je to lož ale že vraj je to správne, in, a tak som to skúsil
hľadal som čo mi nechýbalo a strácal sa v bezduchom pohľadu a hlasnom smiechu
že vraj som odpad, nič, niekedy som sa tými slovami dusil
už neviem kde ste vy, z časoch ktorých som sa spoliehal len na šťastie
neviem kde nastal ten zlom kedy som z vašej cesty vystúpil, dnes som ďalej a plný síl
to čo cítim píšem do viet ktoré mi dávajú zmysel, milujem blízkych a chuť žiť vo mne neustále rastie
pozri na mňa dnes a spomeň na svoje slová vtedy,
riadil som sa tým čo odo mňa chceli druhý ale už viac nie,
do čerta kam sa podela pomoc, a kam sa podeli tie spokojné deti??
Myslím len na jediné želanie
úsmev, usmej sa aby nebola tohto sveta len čiernobiela kresba
naučme sa byť šťastnejší s tým čo máme je moja prosba.
Nesnaž sa pochopiť obraz čo som nakreslil lebo ty na ňom nie si
mám toľko chýb že ma to niekedy desí
a rany ktoré pália akoby som kráčal po vrelých uhlíkoch bosí
Nepáči sa ti že nie som ako ty??
som naozaj vďačný že nepodobajú sa naše portréty
Tak mi konečne daj ten dôvod
a nepripravuj za mojim chrbtom ten podvod
ktorý ma má zhodiť z útesu
ja nevidím svoju tvár v tvojom mastnom účesu
neospravedlním sa že som kto som, za to všetko ďakujem mame
nie som nič extra lúč z oblakov ale keď sme spolu tak si v tej tme na cestu pozor dáme
je mi fuk že ma berieš ako nikoho, ja zostanem šťastný aj keď sa často začne búrka,
ktorá pokazí náladu, ale sa svoje rozhodnutia zodpovedám jedine ja, aj keby mám zostať sám
dnes ma už do krku nereže tá tenká šnúrka
tak mi daj dôvod a ja ti maximálne druhú šancu dám
dôvera sa opravuje ťažšie než prvýraz sa získava a tretiu nedostaneš, to s čistým srdcom prisahám.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár