pred očami si mala,
nič, len nekončiacu prázdnotu
aj vlastná myseľ by sa smiala
vidieť len vlastne predstavy
pred očami si len jeho obraz videla
spomaľ pri narážok na človeka, lebo sa môže stať, že ťa pri veľkej rýchlosti múr zastavý
dala si tretiu šancu a pred koncom nevieš, čo si si myslela
prestala si vidieť jasne svoje šance
čakáš, že sa vrátia ľudia na ktorých si hodila nevyditeľný plášť
je čas prestať vidieť všetky rady ako pasce
a potom čakať, že pribehnú spoza chrbta ktorý si natočila s dáždnikom keď začne dážď.
Muž čo ťa dunútil cítiť tak, že cez slané slzy nevidíš pomocnú ruku ktorá ti je ponúkaná
ani ružu ktorá zvedla aby si spoznala krehkosť života, a
už ani nezbadáš úsmiatu tvár keď je na kinovom plátne vykreslená
do čerta, doba sa mení a dôvera neznamená to, čo znamenala, ale na lásku musia byť dvaja
aj keď dnes plačeš, topíš sa v slzách ktoré pripomínajú potopu po daždi
muž nie je muž ale chlapec keď ten dážď privolá, a keď čakáš, on nevolá
a nezavolá kým neobehne svoj kruh známostí lebo vie, že jedna naivná mu odpustí
neviem prečo niektorí potrebujú ubližovať, možno nechcú alebo sú tak slabí, že dospieť im nedovolí vlastná vôľa.
Je viacej cítiť opakovane popálené rany, ten, čo tvoje city zraní,
chlapec, ktorý sa keď ti je lepšie anjelsky vráti keď jemu je horšie a nadýchnuť ti bráni
neroň slzy pre bolesť ktorá ti dušu miliónty raz páli, je to jeho hlúposť že sa žiť bojí
spýtaj sa samej seba či niekto taký za tú bolesť vôbec stojí,
ale rany to bohužiaľ nevylieči, možno pomôže čas ale neviem, možno by som klamal, ale viem, že stať sa to malo
necítiš to tak, ale podľa mňa ti srdce plače lebo toho nedospelého debila konečne spoznalo.
Úvaha
Komentuj
3 komenty k blogu
3
páči veľmi,aj keď páči už menej,že tá posledná veta ,keby som chcela definovať jedného človeka ..tak to nepoviem výstižnejšie
Napíš svoj komentár
ani ružu ktorá zvedla aby si spoznala krehkosť života, a
už ani nezbadáš úsmiatu tvár keď je na kinovom plátne vykreslená
do čerta, doba sa mení a dôvera neznamená to, čo znamenala, ale na lásku musia byť dvaja
aj keď dnes plačeš, topíš sa v slzách ktoré pripomínajú potopu po daždi
muž nie je muž ale chlapec keď ten dážď privolá, a keď čakáš, on nevolá
a nezavolá kým neobehne svoj kruh známostí lebo vie, že jedna naivná mu odpustí
neviem prečo niektorí potrebujú ubližovať, možno nechcú alebo sú tak slabí, že dospieť im nedovolí vlastná vôľa.
Bože totok !