ani na činy po ktorých nasledovala ľútosť a žiaľ
po nich slzy, ktoré rozšírili vo vlastnej duši požiar
rozširuje sa neustále ďalej a je horúcejší než si spomínaš
oslepuje ťa po tme i v dennom svetle
chceš sa znovu vyznať vo vlastnej hlave a tak svetlo zhasínaš
vnímaš tú bolesť akoby do teba vrážali údery zobákov a z každej strany ďatle
niekedy si s tým bojovala ale už s tým žiješ v tele a tú bolesť nevnímaš.
Myslíš že si šťastná pričom vlastným slovám neveríš
potrebuješ vedieť že existuje nádej a neprišiel koniec na ktorý čakáš
myslíš na minulosť lebo ti dokáže vyčariť úsmev pri ktorom sa veselíš
dýchame vo svete v ktorom keď trpíš druhý odpovedia - Tak to dokáž
bez dôkazu nedokážeme veriť a bez viery zase žiť
nikto nevidí ten odraz čo sa ti pri každom pohľade odrazí
premýšľať či nie je lepšie zomrieť alebo sa oplatí prežiť??
spoznala si chalana, šťastie nastalo
kráčaš usmiata, lebo úsmev je dar krajší než šperk, no našiel sa ten, čo ti nohy podrazí
tvoje šťastie zrazu zastalo...
a dážď čo ti horúci plameň hasil.. toho dňa pršať prestalo.
Ale ja si myslím, že na každého čakajú zákerne tváre
neber si ich slová k srdcu a nepremýšľaj nad nimi po nociach
nedaj si kaziť dni ani sny, nedovoľ samej sebe stratiť tvoje nektáre
lebo každý ten nektár má v sebe, no sladký je len keď dýchame v dvojiciach
každý má okrem zlého i svetlé drobnosti
od detstva kedy sedíme dvaja v laviciach
už vtedy spoznávame svoje schopnosti
verím tomu, že všetci nájdeme darcu toho šťastia, lebo máme právo šťastný byť
verím, že netreba prestať hľadať, lebo to dobré nepríde z ničoho, naučme sa s úsmevom žiť.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár