Možno že sa mýlim ale zdá sa mi, že je toto prvá báseň čo pridávam o tomto čase, čo je podľa mňa najlepší čas na poéziu, ten pravý čas... Snažím sa nehľadieť do tvojich očí lepšie je nevedieť prečo srdce opäť skočí do dej istej rieky, pýtam sa kto sme?? Akoby prešli veky Snažím sa nehľadieť do tvojich očí ale zakaždým podľahnem čaru tvojej moci Ako na kolotoči čo sa nezastaviteľne točí je priam neuveriteľne to čo cítim pri tebe... Ale kde si bola, bojím sa spýtať možno by to bola smola, čo priniesla ťa späť možno by som mal odísť, odísť preč Ale opäť hľadím do tvojich očí, a nehľadám viac kus raja nepotrebujem zázrak čo ľudí spája dokiaľ sme pri sebe len my, my dvaja Hľadím do tvojich očí a viem že sa opäť svet vôkol nás točí len... Prebudím sa a zistím, že to nebol sen len... Uvidím ťa odchádzať a utíchne ľúbostná pieseň v mojom srdci keď zabuchneš dvere akoby to malo byť navždy Aj keď obaja vieme, že to koniec nebol keď sa ti už drieme, a ja hľadím do tvojich očí, som šťastný je to šialené, krásne a potrebné vidieť sa v lesku, hľadieť do tvojich očí Báseň 1 0 0 0 0 Komentuj