Dokiaľ na vlastných dokážem stáť
chcem spoznávať nepoznaný svet
tvoriť často riadky nepochopené ma baví, tak prečo prestať??
oslepený slnkom nad jazerom sledovať ako kvitne prvý jarný kvet
dýchať čerstvý vzduch v tichu, neponáhľať, nestresovať, veď načo sa trestať??
často sa pýtať zbytočné otázky a často sa báť
v samotnej mysli ma nohy vedú niekam preč
ráno kráčať po prázdnych cestách, slúchadlo v uchu a vnímať slabý vánok
nabrať dych vo chvíli kedy ma opúšťa reč
robiť čo ma baví veď sakra žijem, a odmietam byť mŕtvy pre tých, čo na mňa ukazujú, nechcem sa skrývať
úplne mi stačí byť nevýrazná osoba, ktorá žije svoj život lebo nechcem nič viac len s blízkymi bývať.

O živote viem, že nestojí a na nikoho nečaká
preto ma nikdy neuvidíte čakať na druhú príležitosť keď mám možnosť vybehnúť po prvej
nepotrebujem vysoko vyskakovať, veď sa bojím výšok
do lietadla ale sadnúť, prekonať to, a nechať sa uniesť za snom s drahými po bokoch
dokiaľ na vlastných dokážem stáť, neviem koľko krát spadnem pod ťarchou zložitých sveta skúšok
aj keď zo všetkého nevyjdem ako víťaz, sadnem si jedného dňa za stôl s priateľmi a budem spomínať na skoky v našich mladých skokoch
za všetko zle i dobre to stojí
strach slúži na preskúšanie svojej mysle a každý sa niekedy bojí
svet je tvrdý tak musím byť tvrdší nech mám na čo spomínať v šedivých rokoch.

 Úvaha
Komentuj
Napíš svoj komentár