Hodiny na mesiaci

Búrka nad mestom zúri
ľudia skrývajú sa v domovoch
a v modlitbách zaháňajú ich chmúry
blúdiaci zo strachu stvorených ostrovoch
že či neprídu o to čo im ponúkalo bezpečie
pod oknami sa dvíha hladina chladnej vody
strach, napätie... napätie že im do sŕc natečie
zo stĺpov trhajú sa elektrické drôty
žiara bleskov rozžaruje miestnosti
ľudia pod oknami v kútoch schúlení
boja sa nazrieť do okien Božej podlosti
veriaci kričia na svojho pána a cítia sa byť ranení
tí čo neverili začali spínať dlane
tvoriť súčasť kruhu ich rodín
okolo mesiaca hviezdy a na zemi túžba vyliezť na ne
bijú silné hromy do blízkej oblohy, žeby koniec ľudských hodín??

Na diaľnici pred mestom sa autá vodou brodia
hustý dážď napriek ich svetlám bráni vidieť
pred poslednými časticami prachu sa nové prosby zrodia
hodiny sa presypali mužovi čo mu elektrika umožnila na hviezdy letieť
muž za volantom šomre niečo popod nos
na ceste stratený, túžiaci objať ženu a vzdorovité deti
stará pani mu zabúchala na čelné sklo, kričala "Svojho pána o milosť pros!!"
muž nabúral do auta stojaceho na ceste, vystúpil ale ženu nevidel aj keď blesk nad cestou svieti
krvácal na čele, cesta bola prázdna a auto sa nechcelo viac pohnúť
vystúpil na dážď, hľadel na obrovský mesiac a myslel na to, že za celý život si neosvojil žiadnu vieru
na ktorú by sa v tú chvíľu obrátil... rozhodol sa ku rodine zabehnúť
nevidel na cestu po ktorej kráčal ale prisahal by, že videl padať hviezdu...

Zastavil ho mladý pár...
Prosili ho o pomoc, potrebovali sa dostať za rodinou
muž poukázal na svoje auto ktoré ak naštartujú môžu si vziať
nestrácal viac čas a znovu sa rozbehol za jeho vierou jedinou
za šťastím, za tými ktorých miluje a žiadnym bohom nedovolí mu tú radosť brať
v otvorenom kanály sa topilo mačiatko
kanál bol plný vody a mača bolo na dosah ruky
vytiahol ho a držal pod kabátom ako malé dieťatko
z ulíc sa ozývali výkriky, sirény a mestské hluky
muž dobehol až pred dvere svojho domu
žena mu ihneď otvorila a on nečakal, hneď ju vo dverách objal
v dome vytiahol mačiatko spod kabátu ktoré sa naplašilo blízkeho hromu
mladšia dcéra mala radosť z nového prírastku do rodiny a starší syn odvahu nabral
odhodil pýchu i svoj vzdor
objal otca so slzami v očiach, pevne, pevne ho stískal
muž sa takisto neubránil slzám, rýchlo zatvoril dvere lebo zaplavený bol ich dvor
musel skoro zomrieť ale bol rád že synovu lásku si opäť získal...

Spolu prečkali najhoršie a čakali na koniec búrky
ktorý sa ešte neblížil
pobozkal ženu a slzy mu vytrieskli z jeho silnej hĺbky
bol šťastný že to zvládol lebo ani po smrti by si neodpustil keby im ublížil
dcérka sa hrala s mačiatkom, starší syn priniesol osušku do ktorej mačiatko zabalili
muž pri dverách objímal ženu
deti sa na koberci s mačiatkom zabavili
a muž videl v očiach lásky, že tie hviezdy okolo mocného mesiaca žiarili pre ňu...

 Úvaha

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu