som opretí o stenu a myslím na zázrak.
V tom si všimnem krásne svetlo...
anjela môjho.
Žeby zázraky naozaj existovali??
Žeby si ma takto vyhľadali??
Pozerám na teba a mám strach že keď sa otočím...
ty tu nebudeš a ja sa len prebudím.
Ahoj,musím sa ti poďakovať,
ty sa na mňa pozrieš a nádherne usmeješ.
keby bol môj dnešný deň tak krásny ako si ty,
bol by dokonalý.
Pozrieš mi do očí,
a svet sa mi rázom celý otočí.
Smiem byť na chvíľu tvojim spoločníkom??
spýtal sa a čakal som.
Viem, je to len sen,
o rok, či možno dva ti darujem prsteň.
Tak buď tak milá a nechaj ma snívať.
Stojím opretý o múr a asi sa budem navždy preklínať.
Jedno si želám,
byť ten, čo ťa odprevadí k dverám.
Ty už odchádzaš a vedľa teba priateľ... asi,
zostal som stáť ranený a bosí...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár