Ako často sa človek stáva strateným,
vo vlastných cestách na ktorých blúdi
a posledný pútnik sa v nich stáva zblázneným,
lebo cestou stretáva tvár ako každého klon ktorý ho súdi
na vlastnej ceste ho sledujú akoby bol jediný kto smúti,
ako keby bol jediný ten, čo niečo iné vidí,
jediný stratený kto hľadá iskru ktorá v očiach svieti.
Iskra, ktorá svietiť mala,
ale prečo, prečo sa skrýva,
žeby žiariť prestala??
Jediný stratený blúdi vo vlastných cestách,
je vystrašený lebo sa ocitol na neznámych miestach
Ktoré nikdy predtým nevidel, prečo??
Možno zablúdil v krajine druhého,
ale nevidí nikoho, nikoho vystrašeného a smutného...
Prečo na mňa pozeráte ako na jediného strateného??
Do oči klamete, za chrbtom sa smejete,
Neskôr sa čudujete že ma vidíte bez síl špinavého a unaveného??
Moje cesty po vašej návšteve vyzerajú ako po bombovom nálete,
prečo?? Lebo mi vašu tvár nasadiť nedokážete??
Možno si to každú samotnú noc uvedomíte a preto túžite po odvete...
Ale ja nie,
každá vaša prekážka mi dodáva množstvo síl
posúva ma vpred to vaše súdenie,
každým nádychom som sa naučil vidieť veľa krásnych chvíľ
jediný stratený začal cítiť, že už dávno, dávno skončilo jeho blúdenie,
možno sa pred zrkadlom pýtate prečo, prečo sa neustále držím svojich ciest,
preto, lebo verím, verím že aj po najtemnejšej noci prebudí ma svitanie
a netúžim byť malá súčasť pokryteckých miest!!
Nikoho nezastavíte keď chce kráčať,
isť za budúcnosťou a svojimi snami,
aj keď bude musieť s vašimi prekážkami boje zvádzať,
nejeden si prešiel bolestivými krstami,
kto chce kráčať, nezastaví sa,
veď len to je cesta k splneniu snu predsa...
Deň je príliš dlhý na to aby sme nerobili nič,
tak prosím, tie pochybnosti o sebe znič,
zvládneš to, čokoľvek, čo ti pre tú prekážkovú cestu stojí
neutekaj späť tam, kde to bolo jednoduché, kráčaj vpred,
nie je chyba keď máš strach, každý komu na niečom záleží sa bojí
až keď si začneš vážiť maličkosti, začne si ťa vážiť svet.
Keď nevidíš, neznamená to, že nie si videní,
bež za svojim šťastím,
nepozeraj na svet ako jediný stratený,
váž si že zdieľať život máš s kým,
lebo ty si to zaslúžiš...
Iskra, ktorá svietiť mala,
ale prečo, prečo sa skrýva,
žeby žiariť prestala??
Viem, že tam tá iskra niekde je,
možno sa s temnotou v očiach stále bije,
ale viem, viem!! Viem že ešte stále žije...
A nájde ju aj jediný stratený...
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár