„Básnik je hovoriaci pes medzi nemými psami“




Regál plný neviditeľných kníh,

kníh ktoré uniesol čas

topím sa, topím sa v nich

v tom tienistom kúte zas




Niekde v diaľke počuť praskať drevo

šúchanie nôh na podlahe

zažltnutá strana prevracia sa smelo,

písmená volené ako vážené na váhe




Na okná vyklopkávajú kvapky malinké

pred začatím búrky prechádzame tichom

pred búrkou nie je nič rovnaké

ani keď ju vítame smiechom




Vzduchom šíriace sa vône citrusu

s vôňou starých kníh sa bijú

šálka čaju vykreslila kruh, čo stal sa súčasť obrusu

na rohoch starých rýmov vlci na mesiac vijú




Mesiac skrytý za priesvitným mrakom,

ktorý zaujal dojmom ako jemné páperie

únavu zabíjam zrakom,

verše sú zbraň ktorá zaberie




Regál hádže na mňa, i celý roh tieň

za oknom vyhráva pichľavý dážď

regál plný veršov kradne len zopár brvien

je malý, úzky, ale pre celý roh ako neviditeľný plášť




Roh plný stratených strán,

tieň dlhší než jedna báseň,

knihy plné otvorených brán,

duše, ktorým nechýba vášeň...




Výstup spoza tieňa na svetlo

tisícky bytostí šuchajúce nohami

strácajúce sa ticho ma von viedlo,

tisícky bytostí na jednom mieste ale s inými snami




Tisícky bytosti a v srdci miliónové bohatstvo

milióny predstáv spojilo jedno kníhkupectvo...

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár