Pýtam sa sám seba,
kde?? Kde sa láska s vernosťou stratila??
Ako ľad padajúci z neba,
rozbil by som srdce aby sa vrátila??
Zoslabli sme, že nedokážeme uniesť tak ľahké laná??
Napriek všetkým slovám zostáva moja myseľ nemá,
tvár zahalená tieňom slnka, a vlastná duša zaslepená
minulú noc som sa pristihol báť,
báť, že zostane zatratená,
a zostane stáť.
Zmrazená a vzápätí rozbitá.

Ja viem, viem že tam niekde si a čakáš
len potrebuješ počuť hlas,
hlas ktorý by ťa nasmeroval ku západu slnka.
na ktorom ťa hľadám
možno potrebujem počuť len tvoj hlas
aby sme do najbližšieho východu mohli kráčať zas.

Len pozri do slnka a ja to ucítim, ver
videl som slzy ale nepočul plač
do môjho objatia sa zver,
a ja spravím všetko pre tvoj úsmev, tak prosím neskáč...

Neviem kde sa stratila ale kričím!!
Pre teba tie výšky zničím!!
A pribehnem za tebou,
láska je žijúcou potrebou!!
Smútkom i šťastím!! Dňom aj nocou
preletím bleskami i ľadom s tvojou pomocou,
viem, že tam si, a kdekoľvek si, budem tiež
bez teba bolí každý jeden krok, dnes to už vieš,
opakujem si to v snoch, tam, na jedinom mieste kde sme spolu
v krátkych zábleskoch prekonáme víchrice aj smolu!!
Všade kam kráčam, všade ťa hľadám...
nech si kdekoľvek, neboj!! Ja ťa zbadám!!
Nájdem ťa!!
Ale pocit mám každým ťažším krokom, že padám...

Neviem kde, ale niekde si,
a ja tam budem tiež...
aj keď mi srdce strachom káže bež,
ja odísť nechcem...
Neviem kde, ale niekde si,
nájdem ťa a nedovolím, nedovolím aby sa ti stalo niečo zle
nedovolím bolesti zabiť tú krásu v mojom sne,
nedovolím strachu prekročiť ten pomyselný prah
nech už si kdekoľvek, ja nedovolím aby nás pochoval strach!!
Lebo viem že tam niekde si!!
A ja tam budem jedného dňa tiež...
Láska, ja tam za tebou prídem!!
Všetky spáleniská ktorými musím prejsť,
stoja za tvoj úsmev, za iskru planúcu v tvojich očiach...
Ľudia, nezabíjajme ten pocit kvôli hlúpemu strachu!!
Láska za to stojí!!
Nevzdám sa!! Nie!! Aj keď sa vlastné srdce bojí
Prejdem až na ďalekú križovatku ktorá naše cesty spojí!!
Ľudia prestaňme sa báť!!
Človek prišiel už o množstvo krás keď zostal len na ceste stáť,
Na cestu páli horúce slnko a ona bez vody omdlieva...
Nedovoľme jej zomrieť!!
Nie!!
Lebo láska za to stojí...

 Úvaha
Komentuj
 fotka
uggla  4. 6. 2015 00:11
Stojí a naozaj pekné
 fotka
silanova  4. 6. 2015 02:52
uplne naj naj blog, co som od Teba i tu precitala lubila som v zivote len troch ludi a je smutne, ze pri citani tohto, som myslela na prvych dvoch a celou mnou sa prihlasilo to, co sa snazim potlacat..ako velmi mi Chybaju tito dvaja ludia..ich smiech a nazory a hlas... s akou Radostou by som s tym jednym videla zapad na miesre,co lubim najviac, i vychod s tym druhym niekde.. a na malu chvilu ma desi ten pocit, ze uz nikdy nenajdem nikoho takeho.... slzy...ale na druhej strane pri citani..na malu chvilku i pocit, ze to chcem este hladat..
 fotka
blackpirate  7. 6. 2015 23:27
@uggla ďakujem, že si si našla chvíľku na prečítanie... a som naozaj neopísateľné šťastný keď tú chvíľku neľutuješ som rád že sa ti to páči, a za ten pocit ti chcem poďakovať...

@silanova určite to hľadať neprestaň... možno je to len môj názor, ale podľa mňa by to bola hlúposť... ja o tom nepochybujem, že nájdeš čo hľadáš... možno nie toho, na koho myslíš, ale nájdeš niečo, čo si videla predtým, uvidíš to, a pocítiš, čo si cítila... a spomenieš si, že to ešte existuje... je krásne niečomu takému veriť... prosím, ver... ja o tom nepochybujem
Napíš svoj komentár