vydýchať sa a nabrať nový vzduch...
to niečo čo sa možno zdá pre druhých šialene predstaviť,
tvojim krokom dávaš zmysel ty, nie čarodej, básnik či azda duch
ten kyslík vymeniť starý za nový, jedného dňa novú silu v sebe nájdeš
a i so slzami v očiach sa dá vidieť na cestu...
len si všímaj značky ktorú popri ceste vidíš, okolo ktorých prejdeš,
možno niekym inšpirované ale sú to tvoje kroky čo ťa privedú k tomu miestu
lebo tie značky pri cestách ti dávajú smer a vedomie kam smeruješ...
na tomto mieste už dávno nejde o to čo máš, ale čo máš a daruješ.
Neboj sa že keď zastaneš, nebudeš sa vedieť ďalej pohnúť
a ani sa neboj pohnúť z miesta na ktorom stojíš...
nesnaž sa byť prvý keď to znamená, že sa máš do niečoho bezhlavo vrhnúť
ani vtedy keď cítiš bolesť, bolesť, ktorej sa bojíš
keď to dokážeš, budeš pripravený sa v pamäti na to miesto vrátiť bez toho...
aby si tam zas uviazol, bez toho aby si nevedel nájsť cestu ktorou si prišiel
tie značky sú tu stále a sú len pre teba, nasleduj tú prečo si z cesty zišiel
keď niečo nestihneš na prvý krát, nestrácaj odvahu, nestaň sa nekonečným kruhom
keď to nenájdeš na jednom mieste, hľadaj na druhom.
Netrucuj a nenadávaj na život či druhých keď sa zrazu objaví niečo ťažšie, niečo na čo si nebol zvyknutý, lebo práve tie skúsenosti ti dajú možno zosilnieť. Nečakal si takú zmenu, ale prišla, tak sa s ňou musíš popasovať a aj keď to bolí a je to ťažké, nezmeníš to, žiadna slza to nezmení, a tiež nič nezmôže ani otázka čo by bolo keby... Rád by som ti pomohol a priatelia ti môžu postaviť odrazový mostík, ale tú najťažšiu a najdôležitejšiu bitku na konci budeš musieť vždy vybojovať sám... A verím, že každý človek má na to zvíťaziť.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár