potoky na tvári pomaly stekajú,
a každú jednu slzu, každú slzu si vyčíta
počúvame, ako psi za bránou samotné štekajú,
za niečo bojujú,
počas pozdravu po ktorom si ľudia pomoc sľubujú,
Tak prosím, vysvetlite mi,
ako je možné že odvraciame zrak
prečo sa bránime byť ľuďmi??
Príde deň kedy každého na kolená zrazí tlak,
berieme a oháňame sa od citov kľúčmi,
a ja nechápem, tak prosím, prečo je to tak??
Ľudia sa tvária že neľúbia,
alebo že ľúbiť nechcú,
ľudia sa tvária že nesúdia
jeden druhého, a nepripravujú si pascu,
Tvárime sa!!
Že nevidíme bolesť dokiaľ nie je našou súčasťou,
opakujeme ako by sme pomohli keby vieme,
že niekto potrebuje pomôcť s tou bolesťou
mrzí ma, že sa niekedy vraciame keď ranený nevládze, a už sa mu drieme...
V niekom planie vrelá zlosť,
niekto plače, plače lebo sa mu v duši rozliala rieka
niekto berie, a niektorí sú závislí aby sa im ušla posledná kosť,
niekto padá do mrazivého snehu na kolená a viery sa zrieka,
pravda je, že všetci, všetci sme iní,
všetci sme ľudia,
Prečo každú noc sme sklamaní plní??
Prečo sa ľudia navzájom hlúpo súdia??
Ľudia sa tvária že nevidia,
akoby zabudli, že keď je sucho, treba vzhliadať k dažďu
ľudia sa tvária že necítia
len aby sa ubránili bolesti, ale tým bránime sa aj šťastiu
Tvárime sa!!
Že neutekáme pred strachom,
pozrime na seba ako na človeka, to všetci vieme,
nikto, nikto nie je jediný ten, komu srdce horí krachom,
Majme sa radi, veď to predsa smieme...
Ďalšie ráno,
Sľúbme si, áno??
Že pozrieme z okna,
A usmeje sa...
Prečo to neskúsiť??
Veď je to jednoduchšie ako,
Lásku v sebe zadusiť,
Z človeka nás nerobí drahé sako...
Nezabudnime...
Sme ľudia,
Otvoríme okno,
A nadýchnime sa z plných pľúc,
Skúsme byť šťastní,
Otvoriť zrak,
Otvoriť srdce...
A veľký, skúste to, veľký...
Úsmev.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár