vyšiel z nich Murphy, muž topiaci sa vo svojej stratenej viere
pred budovou ho čakal jediný človek ktorý neprestal veriť
neprestal veriť že sa Murphy znovu vráti, že prestane do múru mieriť
Murphy zvolal, že je čas osláviť jeho slobodu
z chuti sa zasmial a vykročil do baru pre jeho svätenú vodu
napravil si kravatu, vyhrnul golier na kabáte, žil na bode mrazu
hneď ako opustil nemocnicu dostal chuť na ostrú, ale sladkú vodu zrazu.
Priateľ ho vyzve aby šiel domov, bolo nad ránom a tma sa začala strácať
ale Murphy sa bavil, nechcel odísť skôr ako nezačne zvracať
bol to jeho spôsob zábavy, životný štýl, jeho predstava
strácal sa v dokonalej predstave jeho života, ktorú by ukončila len čierna zástava
"Ja tu už dlho nebudem. Cítim to. Cítim ako choroba víťazí..." Povedal mu priateľ
"Nezmysel!!" Dodal Murphy, že keby mu bolo zle, aj cez celý svet by za ním priletel
Murphy v sebe skrýva poklad uložení v hrdle ale už roky ho necháva zapadať prachom
škandály, intrigy spôsobili jeho utiahnutie do baru kde prehráva bitku s vlastným strachom.
Ráno za ním do baru prišiel agent. Oznámil mu čo sa nad ránom stalo
že v taxíku ktorým sa viezol, priateľové srdce na chvíľu zastalo
Murphy vstal z drevenej barovej stoličky a celou cestou agentovým autom kládol ťažké otázky
Priateľ teraz leží bezvedomí v nemocnici, a lekári pochybujú že prekoná všetky prekážky
taxikár mu zachránil život a Murphy cítil silnú povinnosť prejaviť večnú vďaku
bol to chudobný, starší muž, ktorému núkal vysokú finančnú odmenu, dusil sa v strachu
vodič peniaze odmietol ale prijal úprimné slová, Murphy neznámemu mužovi zo srdca ďakuje,
kľakol pri lôžko jeho priateľa, položil mu dlaň do svojej a opakoval ako moc ho potrebuje...
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár