Starší muž stojí na moste ktorý predeľuje dva brehy
nečaká ale hľadá lásku a trocha nehy
od chladného jesenného vzduchu, popraskané má pery.
Odmieta čakať do príchodu jari
pozerá do mláky na ktorej hladine plávajú farebné listy
premýšľa rukami vo vreckách prečo sa mu nedarí...
počúva tú melódiu, rytmus svojej duše
spraviť krok je ako naslepo vystreliť z kuše
stále čaká... v myšlienkach sa utápa...
... vytiahol ruku z vrecka
cigaretu si pchá do úst
pozoruje ako si nadávajú decká
dlaňou tlmí vietor aby nezhasol ten plameň...
popod most prejde žena
vstúpi do mláky a je vyplašená
... (na veľa otázok existuje veľa odpovedí ktoré nepoznáme...)
vydychuje dym...
pozrie na oblohu a po stí raz povie "prestanem s tým"
sám seba sa pýta, aký má zmysel na tom moste stáť
prečo je tak zložité z jednoduchou vecou prestať
spustí dymiaci špak voľne z mosta
popraví golier aby mu nefúkalo na krk...
pomaly, rukami vo vreckách na čiernych gatiach odchádza..
je preč ale život v parku nekončí..
je preč a nikto ani nevie že tam bol
tam kde stál on stojí niekto iný...
v živote obyčajného človeka sa činí
"Svet sa nezrúti keď odíde jeden...
ale jeden život zrúti niekoľko ďalších..."
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár