kto sa nepohne z miesta zostane uväznený,
a jeho vezniteľom sa stal jeho vlastný strach
len ťažko sa oslobodzuje keď sme sa už ocitli v putách
sleduj tie nohy, notak, skús to a budeš sa cítiš uvoľnený
vravel som si a šiel tam, nie doprostred, chcel som zostať vzadu skrytý
strachom pokorený ako bojisko pre posledného živého čo zostal stáť,
ako pre posledného živého ktorý hľadí koľko tiel zostalo ležať, čaká kým jeho srdce nezakričí
Stop!! Notak, chlapče, keď si sa stratil skús to znova, na začiatok sa vráť!!
Je to ťažké ale nemožné nie je nič
sleduj moje nohy ako som niekedy ja z tmy v kúte pozoroval tiež
keď sa ti nepáči mlčať notak krič
dnes nie je čas na spánok, vravím si ale tichý hlas mi núka sladké slová "Ešte lež"
a len ťažko sa znovu vstáva keď sa vlastne srdce proti mne využíva slová ako bič
ak sa bojíš výšok tak z tej výšky zlez, bež, bež za miestom kde sa cítiš šťastný a drž sa ho ako kliešť
postav sa na parket a všetky pochybnosti o sebe znič!!
Vieš že na niektoré rany nie sú lieky ale aj tak ti vravím Nestoj, nestrácaj sa na mieste a tie rany sám lieč,
ukonči tie klastvá o tom kto si skôr ako v nich sám uveríš, časom zistíš, že od každého problému sa nedá utiecť preč.
Dnes ma sleduj na tom neznámom parkete niekde pre teba neznámom mieste
ale ja na tom mieste žijem aj keď ste o mne nepočuli, som tu medzi vami
vidím tie pasce ktoré sú pre mňa pripravené ale vy, ktorí ste ich nastražili, vy kde ste??
Pasce, do ktorých sa častom chytám, a za to že sa mi zatiaľ darí vstať chcem poďakovať tebe, mami.
Pozorujte parket, sledujte tých, ktorí tancujú akoby to mal byť ich posledný tanec
a ja medzi nimi plávam, ale hýbem sa lebo sa hýbať smiem
hlavne úsmev lebo dnešok sa už opakovať nebude, máš šancu niečo zmeniť tak nečakaj že ti k nohám priložia veniec
dnes ešte nie, máš čas, čas, ktorý sa ti už nevráti, nepremrhaj ho, a ja píšem, prečo?? Lebo písať chcem.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár