tak vstaň, rozprestri krídla a leť.
Leť keď môžeš, môžeš kým chceš,
Neutekať preč, plač plačeš, prečo?? Lebo smieš.
To boli predposledne vážne slová dnes,
sedím na praxi a ovláda ma nuda, stres.
Tvoriť kostričku by som mal tiež,
ach... tá nuda ma tlačí ako mlieč,
Majstrove slová sú ostrejšie ako meč.
Vody mám málo a piť by som mal taktiež.
Spolužiak nadáva na robotu,
druhí mi ponúka nejakú dobrotu.
Tretí sa správa ako deti,
pripomína mi kokos mletý.
Štvrtý pracuje ako o život,
predstavujem si ho ako kopilot.
Jeden sa hrá na hrocha,
začínam sa smiať trocha.
Kamarát ma budí,
chcel aby som videl ako je jeden tupý.
Nadávame si,
ale máme sa radi, asi,
Je čas vstať, napiť a začať niečo robiť...
Konečne vo vlaku, cestujem domov,
usmievam sa s kamarátkou prítomnou.
O chvíľu vystupujem a nechce sa mi postaviť,
vyznelo to divne ale čo iné robiť??
Tento záver píšem teraz,
vezmi si osud do ruky, tvrdo makaj a preraz!!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár