Som ten, čo ťa držal
na konci toho dňa
kedy som ťa objať skúšal...
Pršalo,
spomínaš??
Vravela si že som ten,
ktorý stál pod tvojim stromom
ako nežiadaný tieň
nebol som tvojej minulosti klonom
Nie...
Ja som niekto iný
bojím sa že to zbabelo znie,
ale nie som dosť silný,
nie...
Nie som dosť silný držať nás
aj tvoju blížiacu minulosť zas
na konci toho dňa som zrejme stál
na správnom mieste, v správny čas
vtedy som sa to priznať, priznať hrozne bál
Spomínaš si ešte na mňa??
A spomínaš na slová ktoré sa za nás lúčili??
Obaja sme sa medzi štyrmi stenami dusili
nie je to tvoja chyba, oboch nás tie steny mučili
ale necítim sa byť vinný, obaja sme to tak cítili...
Tiež si cítila...
Akoby sme si boli najbližšie
pri lúčení??
Myslel som že tak ako sa deň blížil
ku koncu keď slnko vyhasínalo,
a chlad noci prenikne do žíl,
pocit mám, že musím písať aby sa už zajtra nespomínalo...
Oslepila ma bolesť,
ktorú som musel uhasiť
nedovoliť môjmu srdcu zhorieť
ale prinútiť ho ďalej žiť
Prešiel som časom bez teba
a keď píšem tieto slová,
viem že to nebol koniec ale rana ktorú zhojiť treba
mám svoju dušu, tak načo by mi bola nová??
Bol som na správnom mieste v správny čas
dnes cítim radosť keď počujem dopadať dážď...
Na správnom mieste,
v správny čas...
Spomínaš na mňa??
Som ten, čo ťa držal
na konci toho dňa
kedy som ťa objať skúšal...
Naposledy...
Na tie slová,
ktoré nás spojili
aj rozdelili
Boli sme spolu,
spomínaš??
V správny čas na správnom mieste...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár