isť stále ďalej, ďalej od miesta kde som bol
hľadať indície aj v močariskách, indície ktoré by ma priblížili k snom
k snom pred tým, ako som raz vtedy zblbol...
Dnes kráčam vzpriamený,
necítim sa tak ranený,
ranený ako v prvých z našich posledných dňov
netuším kde nastal zvrat ale zatúžil som byť znovu mnou
mnou samým, nie niekto koho zo mňa chceli
pocity som držal pod poklopom a nechal nech len v pokoji vreli
bola to chyba viem,
boli sme lož,
po odlúčení nastalo množstvo zmien
nie, zbytočne hľadíš na nôž,
nič to nezmení, nič, ja snažil som sa zabudnúť niekoľko mien...
Zdalo sa to nemožné a dnes viem, že to nemožné naozaj je
ale kvôli uvoľneniu stisku a odstúpenia od seba,
viem kam moje srdce speje,
už viem... bez teba by som nepísal, a písať je moja potreba!!
Nádej, sen, túžba, písanie ma naozaj baví, vieš??
svoje city, myšlienky, to čo prežívam zo srdca písmom maľujem...
A nepísal by som nebyť tvojich rán a mojej hlúposti tiež
vtedy to bolo iné... áno... ale dnes?? Dnes ti ďakujem.
Je to zvláštne, možno... ale fakt to neľutujem...
Chcem poďakovať rodine za jej podporu,
pocit, že vždy keď potrebujem mám oporu,
ani mi nenapadlo predčasne zastrieť oponu
mama, mám ťa rád a veľa pre mňa znamenáš,
ďakujem že si to so mnou nevzdala, a
že môj život na šťastie premieňaš...
Celej svojej rodine ide obrovské, gigantické ďakujem
kvôli vám mám nejakú predstavu o tom kam smerujem,
a kam chcem isť,
vždy mi trhá srdci pri myšlienke keď niekedy musím odísť...
Mám vás rád...
Chcem poďakovať priateľom,
za to, že so mnou kráčali po púšti, i brodili sa močiarom,
všetkým čo sa neotočili chrbtom aj keď ich nikto nedržal,
kvôli vám som radosť, bolesť, proste všetko vydržal
nedovolili sme času aby ten náš tak skoro vypršal,
nie, radšej sme spoločne zostali stáť,
keď som spadol, pomohli ste mi vstať
za všetko čo ste pre mňa spravili... naozaj veľa, veľa pre mňa znamenáte...
nebáli sme sa pomocnú ruku dať,
mám vás rád a nehanbím sa to pred všetkými povedať!!
Všetkým ktorí ma podporovali a vraveli, že to má význam,
niečim sa vám v túto chvíľu priznám,
ďakujem, som vám neskutočné vďačný,
v spomienkach je každý moment večný!!
Aspoň tomu rád verím...
Vaša podpora pre mňa veľa znamená
nedokážem opísať ako vám moc ďakujem
kvôli vám nemám skrčené ramená,
kvôli vám mám silu robiť to, čo naozaj milujem...
Nebyť vás netuším kde by som v túto chvíľu stál,
aj keď mám často strach, strach ktorý má silu pokoriť,
už viac nedovolím aby som sa znovu vstať bál,
nie, už nie, dnes chápem, že sú okolo mňa ľudia ktorí ma dokážu podporiť
a ja vám všetkým za to ďakujem...
neprestanem, ešte určite nie... budem písať kvôli vám, kvôli sebe, neprestanem, sľubujem
sám sebe to sľubujem,
aj keď často cítim že vo svete akoby večne bojujem,
nevzdávajte sa svojho sna...
nikdy
pocit, že verím v lásku milujem!!
Aj keď je to niekedy ťažké...
bola by hlúposť vzdať boj predčasne... nie je hanba prehrať so silnejším...
...Za všetko vám ďakujem,
Vďaka vám robím to, čo ma baví a verím že to má význam
vďaka vám...
Ďakujem!!
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár