život nie je komediálny skeč ani televízny spod
pred strihaním dvakrát merať,
že svet nie je podľa predstav odmietam revať
lebo keď po páde nemám silu vstať,
za to už nemôžu tí čo ma skopli ale moja slabosť
píšem tieto riadky, je ráno, no mne sa chce viac než v noci spať
po smiechu prichádza plač no po plači radosť,
po noci nový deň lebo život nie je len krátkometrážny film
píšeš si ho sám ako scenárista, tak čo spravíš s tým??
Prečo?? Prečo ticho zabíja tvoj hlasný smiech??
Ja som si ťa všimol a dokonca ťa aj akceptujem
ale tvoj krik na celú miestnosť akoby to niekoho zaujímalo poslal by som preč...
No bol by to len ďalší hriech
ďalšia chyba ktorá by sa stratila v kope starých rán, ale zabíjaš mi ním pokoj ktorý potrebujem
keď niekto kričí v tichej spoločnosti, pocit mám akoby som kráčal vlaku prieč...
A pozdrav je len prijatie tvojej prítomnosti
keď naberieš odvahu pozrieť do očí, až vtedy zistíš čo pri tebe cítim
Prečo sa tak bojíme úprimnosti??
Vtedy si ťa cením viac ako keď v tvojom pohľade len lži vidím
snažíš sa mi niečo povedať no z úst ti vychádza len hustý dym
som ochotný dať len dve šance ale pri druhej to už nikdy nebude ako predtým...
Nevzdávajte sa, nikdy sa nevzdávaj, ja ťa prosím!!
Aj kvôli tebe teraz píšem a bezducho nespím!!
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár