Dieťa, čo svoju tvár skrýva

vždy som bol ten,

čo každým krokom sníva

o tom ako sa mu zdá stále ten istý sen




Dieťa, čo svoju tvár v dlaniach skrýva,

áno, ten, čo sa bojí z blata vstať

celú cestu domov len sníva

o hre ktorú sa bojí hrať...




O zajtrajšku ktorý bude pripomínať dnešok,

o budúcnosti, ktorá bude minulosť pripomínať

len rodinou a hŕstkou priateľov ktorí sú aj v piesni na včerajšok

a na to zlé, na to, čo chce zabudnúť bude len spomínať




Ale už šťastnejší, aj keď s viacerými ranami

spokojnejší sám so sebou, a nezabudnuteľnými menami

vedel, že svet prejde veľkými zmenami,

a sníval, po ceste domov sníval, že stále bude kráčať za snami...




Dieťa prišlo domov, a prestalo sa báť prehovoriť

ale odrazu chcelo len mlčať a vychutnávať nádych v objatí

svojej mami, ktorú nadovšetko miluje a pri ktorej chce svoj život žiť

ďakuje jej za všetko lebo mama vždy vyčká, kým to zlé odletí




Dieťa vyrástlo ale na minulosť nezabudlo

je šťastnejšie aj keď vie, že veľa pádov ho ešte neminú

staré rany sa zacelili ale veľa nových pribudlo

no pre niekoho stále dieťa, nadovšetko miluje svoju maminu...




Už sa nebojí postaviť z blata

čo v blate videl nevie nik

nehľadá mešec plný zlata,

nemý spevák, slepý básnik




Odvážnejší než pred tým,

nemý spevák, slepý básnik

s blízkymi po boku hľadá správny rým,

v daždi viac nehľadá dáždnik

dieťa je vďačné vám všetkým,

nemý spevák, slepý básnik,

nemý spevák, slepý básnik...

 Báseň
Komentuj
 fotka
h8u  17. 10. 2015 00:54
Slepy basnik je narozdiel od nemeho spevaka dost vpohode
 fotka
blackpirate  17. 10. 2015 18:41
@H8u ale "slepý básnik" ako slovné spojenie sa mi páči predsa len viac
Napíš svoj komentár