Dieťa, čo svoju tvár skrýva vždy som bol ten, čo každým krokom sníva o tom ako sa mu zdá stále ten istý sen Dieťa, čo svoju tvár v dlaniach skrýva, áno, ten, čo sa bojí z blata vstať celú cestu domov len sníva o hre ktorú sa bojí hrať... O zajtrajšku ktorý bude pripomínať dnešok, o budúcnosti, ktorá bude minulosť pripomínať len rodinou a hŕstkou priateľov ktorí sú aj v piesni na včerajšok a na to zlé, na to, čo chce zabudnúť bude len spomínať Ale už šťastnejší, aj keď s viacerými ranami spokojnejší sám so sebou, a nezabudnuteľnými menami vedel, že svet prejde veľkými zmenami, a sníval, po ceste domov sníval, že stále bude kráčať za snami... Dieťa prišlo domov, a prestalo sa báť prehovoriť ale odrazu chcelo len mlčať a vychutnávať nádych v objatí svojej mami, ktorú nadovšetko miluje a pri ktorej chce svoj život žiť ďakuje jej za všetko lebo mama vždy vyčká, kým to zlé odletí Dieťa vyrástlo ale na minulosť nezabudlo je šťastnejšie aj keď vie, že veľa pádov ho ešte neminú staré rany sa zacelili ale veľa nových pribudlo no pre niekoho stále dieťa, nadovšetko miluje svoju maminu... Už sa nebojí postaviť z blata čo v blate videl nevie nik nehľadá mešec plný zlata, nemý spevák, slepý básnik Odvážnejší než pred tým, nemý spevák, slepý básnik s blízkymi po boku hľadá správny rým, v daždi viac nehľadá dáždnik dieťa je vďačné vám všetkým, nemý spevák, slepý básnik, nemý spevák, slepý básnik... Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj