Nezabudnem

Nezabudnem na západ slnka
ticho prerazil tvoj výkrik ako na začiatku bubeník
po roli za nami prebehla srnka
či si ruku položila na moju schválne nevie nik
nik len ty, a ja sa ťa na to už nespýtam, už nie
ja som sa začal smiať ako blázon a ty si sa hnevala
videl som blesky a ty si počula hrmenie
prečo si dokážem spomenúť čo si si na začiatku posledného dňa spievala??
Prečo keď chcem zabudnúť?? Snažil som sa vymazať to naše z histórie ale nejde to
zmizla si ako to slnko z oblohy, ja som sa na tú rolu po čase znovu vrátil
zmizol tvoj lesk v očiach, áno viem, to čo sa blyští nemusí byť zlato
vraciam sa tam často, už viem, že k tomu miestu nič necítim, zrejme som svoj dlh splatil
často spŕchne a na roli zastaví ťa blato
no ja som prešiel a viem že som slobodný, bez teba ale človek nikdy nie je sám
náš vzťah a tvoja nová voľba mi poslúžila ako dláto
už viem že som silnejší než som si myslel, než som bol kedysi a na našu detinskú hlúposť si pripíjam.

Čo zaniklo stáva sa nulou a naša láska tuhou
keď nastane bod mrazu každý sa smeje zrazu
a máme pocit, že smiech patrí nám,
každý len čaká kým sa popáliš akoby bola samozrejmosť že niekto začne tou chybou
chyby patria k človeku, nerozlúčiteľná časť každého dňa zničí celý náš chrám
aby sme sa nemali kde kryť, moje steny si tvorila ty,
a aj ty si tá, čo zničila tie hradby
menia sa na popol ďalšie dva portréty
a ja aj keď nemám dar v hrdle tvorím namiesto básni skladby
ale už nemajú smutný podtón aj keď s našou spomienkou budem žiť navždy.
A ja chcem s ňou žiť navždy,
lebo niekedy to bolo krásne a zabudnúť tú bolestivú skúsenosť by boli len ďalšie zbytočné vraždy.

 Úvaha

3 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu